V prvej svetovej vojne zahynulo približne 70-tisíc slovenských vojakov, ale len o štyridsiatich štyroch sa napísalo niekoľko kníh a nakrútil celovečerný film.
Večer 2. júna 1918 sa v srbskom Kragujevci, ktorý v tom čase okupovala rakúsko-uhorská armáda, vzbúrili vojaci náhradného práporu 71. trenčianskeho pešieho pluku. Po potlačení revolty 44 z nich odsúdili na smrť a popravili. Smutnú udalosť sprevádzajú dodnes viaceré mýty, ktoré má na svedomí aj legendárny film režiséra Paľa Bielika z roku 1958 s názvom Štyridsaťštyri.
V poslednom roku Veľkej vojny sa rakúsko-uhorská monarchia i jej armáda nachádzali v mizernom stave. Nedostatok potravín a základných hospodárskych surovín viedol k výstredným rozhodnutiam. Vládna moc napríklad uvažovala, že pre potreby vojska dá strhnúť medené strechy z kostolov. Vojakom na fronte i v kasárňach chýbala výdatnejšia strava, uniformy, topánky. Množili sa prejavy nespokojnosti.
„Vzbura v Kragujevci nebola ojedinelá. Proti pomerom v krajine a armáde rebelovali vojaci v rôznych kútoch monarchie. Vo februári 1918 sa vzbúrili námorníci v čiernohorskom prístave Kotorská boka, v máji v českom Rumburku, k incidentom došlo aj v kasárňach v Trenčíne a Prešporku,“ pripomenul Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu.
Velenie c. a k. armády považovalo za iniciátorov odporu predovšetkým navrátilcov z ruského zajatia, ktorí po podpísaní Brestlitovského mieru v marci 1918 prichádzali po tisícoch späť do starej vlasti.
Po návrate museli prejsť karanténou, kde sa okrem iného zisťovalo, či na východe nenapáchli boľševickou ideológiou. Mnohých roztrpčilo, v akej chudobe musia žiť ich rodiny a príbuzní, zatiaľ čo oni riskujú životy za cisára pána. Na pohode im nepridala ani vidina skorého návratu do zákopov. Vojny už mali plné zuby.
„Hoci išlo o navrátilcov z Ruska, dôvody revolty v Kragujevci či na iných miestach neboli primárne politické. Revolučné vrenie v Rusku však muselo na vojakov zapôsobiť. Videli, ako sa tam zaobchádzalo s neobľúbenými dôstojníkmi. Mnohí zo zajatcov sa vrátili z Ruska s veľkou nevôľou. Napríklad vojaka Jarjabku z Turca udali za to, že sa neúctivo vyjadroval o dôstojníkoch. Podľa neho sú to svinskí gazemberi. V Rusku si zarobil pekné peniaze a po vojne sa tam chcel s celou rodinou presťahovať," dodal Peter Chorvát.
