BRATISLAVA. Znevýhodneným uchádzačom o prácu, teda tým, ktorí majú dlhodobé problémy s uplatnením na trhu práce, by mal pomôcť systém inkluzívneho trhu.
Ten by mal pomôcť dlhodobo nezamestnaným, ľuďom zo segregovaných komunít, väzňom po odsedení trestu či ľudom bez domova zapojiť sa do legálneho štandardného pracovného procesu. Navrhuje to Inštitút zamestnanosti.
Znevýhodnených uchádzačov o prácu je veľa
"Každoročné sťažnosti na neodhrnutý sneh sú tradičným koloritom slovenských miest a obcí. Zároveň vieme, že počet znevýhodnených uchádzačov o prácu je stále vysoký. Preto navrhujeme vytvorenie inkluzívneho trhu, aby sa tieto veci spojili," uviedol na piatkovej tlačovej konferencii Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Pracovných možností a oblastí je podľa neho široké spektrum. Od spomínaného odpratávania snehu a starostlivosti o chodníky, čo je nová povinnosť samospráv od mája tohto roka, cez celoročnú údržbu po budovanie cyklotrás a iné drobné stavby.
Riadne zamestnanie
V porovnaní so sociálnymi dávkami v rámci verejnoprospešných prác by bol rozdiel v tom, že by človek pracoval v normálnom pracovnom pomere, so všetkými právami a povinnosťami v rámci Zákonníka práce.
Ako naštartovať zabudnutý región Čítajte O tom, kto by bol takto zamestnaný, by však nerozhodoval priamo starosta, čím by sa podľa Páleníka malo predísť riziku volebnej korupcie.
Starosta by mal len právomoc rozhodovať, na ktoré pracovné oblasti by bol použitý balík peňazí, ktorý by na tento systém mesto či obec dostala a aká čiastka by mala byť určená na platy takto zamestnaných ľudí.
To by pritom bola jedna z podmienok verejného obstarávania, do ktorého by sa mohli zapojiť rôzne inkluzívne alebo sociálne podniky. Práve tie by vyberali zamestnancov zo skupiny znevýhodnených uchádzačov o prácu.
Ak by sa daný balík nečerpal alebo nevyčerpal, peniaze by samospráva vrátila do štátneho rozpočtu.
Šanca pre viac verejných inštitúcií
Takto nastavený systém by podľa Páleníka umožnil zapojiť oproti súčasnosti aj iné verejné inštitúcie, napríklad správy národných parkov, ministerstvá či správy ciest.
Plat zamestnancov by bol určený zákonným legislatívnym rámcom. Jeho spodnú hranicu by určoval zákon o minimálnej mzde, horná hranica by závisela od pracovnej pozície a výkonu zamestnanca.
Na otázku, koľko ľudí by mohlo byť takto zamestnaných, odpovedal Páleník, že pri optimistickom scenári by to mohlo byť okolo 50 000 ľudí.
Ministerstvo už zrealizovalo medzitrh práce
Tieto pripomienky mal Inštitút zamestnanosti predložiť v rámci zákona o sociálnej ekonomike, podľa Páleníka sa nimi však Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nezaoberalo.
Vlani sa realizovala väčšina plánovaných projektov na podporu Rómov Čítajte Rezort práce však na margo toho uvádza, že v rámci pripomienkového konania sa zaoberal každou pripomienkou. A to vrátane pripomienok inštitútu, s ktorým pracovná skupina pre prípravu zákona o sociálnej politike a sociálnych podnikoch komunikovala počas jeho prípravy.
"Pokiaľ boli pripomienky v súlade s ideou, cieľom a zámerom zákona, boli do návrhu zákona zapracované," povedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.
Ministerstvo podotýka, že podpore zamestnávania znevýhodnených ľudí venuje dlhodobo zvýšenú pozornosť. Práve novým zákonom, ktorý platí od mája, by mal byť vytvorený aj tzv. medzitrh práce, resp. inkluzívny trh práce.
"V integračných sociálnych podnikoch budú znevýhodnení ľudia ako klasickí zamestnanci rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie na otvorenom trhu práce," poznamenala Husárová.
Tieto podniky bude štát podporovať priamou i nepriamou formou. Podľa Husárovej nie je vylúčené ani zriaďovanie obecných či mestských integračných sociálnych podnikov.
ZMOS: Systém by sa celoplošne nedal zrealizovať
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je to povinnosťou samospráv a predovšetkým zodpovednosťou starostov a primátorov.
Tá im pribudla po tom, ako novelou zákona prešla povinnosť starostlivosti o obecné chodníky z vlastníkov alebo správcov priľahlých budov na vlastníkov či správcov chodníkov, teda jednotlivé samosprávy. A to ak napriek tomu, že mnohé samosprávy spolu so ZMOS-om návrh kritizovali.
"Iniciatíva je zaujímavá a neodmietam ju, ale v drvivej väčšine miest a obcí na Slovensku je ťažko realizovateľná. Je to, samozrejme, individuálne na každom meste či obci, ale celoplošne, v rámci celého Slovenska, sa to nedá zabezpečiť," uviedol výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
Upozorňuje napríklad aj na to, že zodpovednosť za plnenie povinnosti nesie vždy starosta či primátor, hoci by takúto službu pre samosprávu zabezpečila vysúťažená firma.
