Volali ich nebeskí rytieri. Do bojov v prvej svetovej vojne prvý raz výrazne zasiahli letci. Často zomierali v nespoľahlivých strojoch, čelili paľbe zo vzduchu i zo zeme. Napriek tomu bola služba v letectve pre mnohých mužov veľkým lákadlom. „Letci mali pomerne solídne ubytovanie aj stravu a mimo služby si mohli užívať spoločenský život, čo sa nedalo porovnať s podmienkami v zákopoch plných blata a potkanov,“ vysvetľuje JURAJ ČERVENKA, autor knihy o letcoch z Prešporka vo Veľkej vojne.
Známy francúzsky generál Ferdinand Foch krátko pred prvou svetovou vojnou poznamenal, že aviatika je pekný šport, ale ako nástroj na vedenie vojny je nanič. Akú pozíciu malo letectvo v čase vypuknutia ozbrojeného konfliktu?
Je pravda, že mnohé vojenské špičky považovali v roku 1914 letectvo skôr za zábavu dobrodruhov, a nie za prostriedok, ktorý by mal rozhodovať o priebehu vojen či bitiek. V priebehu prvej svetovej vojny však prešlo obrovským vývojom a na jej konci už nikto nepochyboval o tom, že lietadlá budú hrať v nasledujúcich vojnách jednu z kľúčových úloh.
Už v prvej svetovej vojne však štartovali lietadlá do akcie z paluby lietadlovej lode, keď Briti útočili na nemeckú základňu vzducholodí v Tonderne v dnešnom Dánsku. Alebo poľovali zo vzduchu na ponorky - posádky rakúsko-uhorských hydroplánov zničili v septembri 1916 francúzsku ponorku Foucault. Rakúsko-uhorskí letci sa postarali aj o prvý letecký most, keď ešte počas prvej vojnovej zimy zásobovali vlastných vojakov v Rusmi obkľúčenej pevnosti Przemyśl.
V prvých mesiacoch vojny lietadlá väčšinou neboli vyzbrojené, na čo ich bojujúce strany využívali?
Najmä na letecký prieskum, pozorovanie nepriateľských pozícií a pohyb vojsk. Už v prvých mesiacoch vojny dokázali vojenské lietadlá prekonávať vzdialenosti niekoľko stoviek kilometrov a letci hlásili i štvorhodinové misie.
Správy sa potom odovzdávali zo vzduchu pomocou optických signálov, zhadzovaním spísaných informácií a neskôr už aj rádiom. Začiatkom roku 1915 takto rakúsko-uhorské batérie ostreľovali ruský železničný uzol. Bežné bolo totiž navádzanie delostreleckej paľby zo vzduchu - či už z lietadiel, alebo z balónov ukotvených na zemi.

Ako tieto balóny fungovali?
Boli pripútané lanami k zemi a v prípade, že sa blížili nepriateľské lietadlá, tak ich obslužný personál rýchlo sťahoval dolu. Chránili ich protilietadlové delá, napriek tomu boli veľmi zraniteľné.
Niektorí stíhací letci sa doslova špecializovali na ničenie balónov naplnených horľavým plynom. Zaujímavé je, že pozorovatelia v balónoch už mali padáky, ktoré využívali v prípade nebezpečenstva, ale letci v tom čase ešte nie. Napríklad rakúsko-uhorskí letci začali padáky používať až v lete 1918.
Kedy sa začali odohrávať na nebi prvé vzdušné súboje?