Univerzitný profesor Arnošt Veselý, ktorý je vedúcim Centra pre sociálne a ekonomické stratégie na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, v rozhovore opisuje, ako by mala vyzerať efektívna reforma školstva na Slovensku či v Českej republike.
Ako odborník na vzdelávaciu politiku čerpá aj zo svojich skúseností z výskumu reformy, ktorá prebehla v kanadskej provincii Ontário.
Dá sa školská reforma urobiť za jedno volebné obdobie a pomocou jedného veľkého reformného dokumentu?
„Ani náhodou, na školskú a vlastne akúkoľvek reformu, je potrebný veľmi zložitý proces.
Prof. Arnošt Veselý. (zdroj: Archív A.V.)Ak niekto tvrdí, že stačí prijať jeden dobrý zákon a o dva-tri roky budú výsledky, nehovorí pravdu. Reformy sú dlhodobý proces a prejavia sa o pätnásť, možno dvadsať rokov.“
Vy ste skúmali, ako sa podarilo školskú reformu urobiť v kanadskej provincii Ontário. Čo ste zistili?
„Oni na to išli z opačného smeru, ako sa to robí tu. Stanovili si, že chcú, aby žiaci dosahovali lepšie výsledky.
Namiesto toho, aby zmenili všetky školské štruktúry, pokúsili sa zlepšiť vzdelávanie najskôr v jednotlivých triedach.
Sústredili sa najmä na čiastkové opatrenia ako podpora učiteľov, priamy kontakt so žiakmi a podobne. Reforma bola venovaná konkrétnym procesom v škole namiesto toho, aby sa menili len zákony a spôsob financovania.“
Znamená to, že pri školstve by tá zmena mala prísť zdola?
Lubyová: Reforma školstva má stáť 1,2 miliardy eur Čítajte „To nie je zmena zdola, stále ide z úrovne vlády či politikov, ale zmeny sa najskôr musia robiť na najnižšej úrovni.
My napríklad očakávame, že ak zvýšime platy učiteľov o 30 percent, zrazu začnú lepšie učiť, Ale tak to nefunguje. Napríklad v USA sa za posledných dvadsať rokov zvýšili prostriedky na vzdelávanie dvojnásobne, ale výsledky žiakov zostali rovnaké.“
Viete povedať, aké konkrétne kroky by sa teda mali začať robiť?
„Napríklad riaditeľ školy má množstvo povinností, ale zlepšenie a vzdelávanie žiaka nie je na prvom mieste.
Musí zháňať peniaze na opravu budovy, zabezpečovať učiteľov, pričom jeho primárnou úlohou by malo byť, aby sa v škole dobre a kvalitne vyučovalo.
Riaditeľ by mal byť v prvom rade zodpovedný za výsledky, ďalšie úlohy by mohli mať napríklad nejaké iné orgány.“
Aká by teda mala byť tá konkrétna zmena na to, aby sa žiaci začali lepšie učiť?
„Lenže toto je presne tá filozofia, ktorú sa nám snažia nanútiť niektorí politici, teda že existuje univerzálny spôsob, ktorý všetko zlepší. To nie je pravda. Pri reforme ide o množstvo drobných opatrení.
To sa však politikom zle predáva. V Ontáriu napríklad mali problém s tým, že veľa študentov odchádza zo stredného vzdelávania. Začali sa im teda individuálne venovať a podarilo sa im ten trend zvrátiť.“
“My napríklad očakávame, že ak zvýšime platy učiteľov o 30 percent, zrazu začnú lepšie učiť. Ale tak to nefunguje.
„
Dajú sa odpozerať tieto čiastkové kroky z Ontária a aplikovať ich na Slovensku?
„Nefunguje to tak, že príde niekto zvonka a vymyslí to za nás. Všetko treba experimentálne overiť - či opatrenie funguje, alebo nie.
My sa však stále snažíme zavádzať ohromné reformy zhora, potom sa spustí byrokratický moloch a napokon výsledok nie je žiadny. Treba podporovať malé projekty, sledovať, ako fungujú, a potom sa rozhodnúť, či sa v nich oplatí pokračovať, alebo nie.“
Dnes máme u nás pripravený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Vravíte teda, že to nemá zmysel?
„Spôsob robenia politiky na Slovensku je centralistickejší než napríklad v Kanade. Centrálny dokument v Ontáriu mal sedem strán a tri hlavné ciele (národný program má vyše sto strán a viac než sto cieľov, pozn. red.). Ich dokument ani nikdy nebol oficiálne prijatý, opravovali a upravovali ho za pochodu. Dôležité je mať len základy, pochopiť ich a podľa nich postupovať.“
To znamená, že netreba začínať s nejakými náročnými cieľmi?
„Ich ciele boli ambiciózne, ibaže boli len tri. Nedá sa zreformovať všetko naraz. Dali si jasné ciele, čo chcú dosiahnuť, ako zlepšiť kvalitu vzdelávania či prístup k vzdelaniu a tomu podriadili čiastkové zmeny, ktoré však neboli robené centrálne.“
Návrh na zrušenie povinnej angličtiny je podľa SaS veľká chyba Čítajte Keď chce riaditeľ školy napríklad zlepšiť výkon svojich žiakov, existuje nejaký konkrétny spôsob?
„Do istej miery je každá zmena pozitívna, máločo je vyslovene neefektívne. Stačí, aby ste sa zamerali na akúkoľvek formu zmeny, dôležité je robiť to dobre. Nejde o to, aby sme zmenili spôsob pedagogiky.
Len to nejde hneď, trvá desať rokov, kým sa to učiteľ naučí. Z roka na rok sa spôsob výučby nezmení. V našich školách netreba nejakú radikálnu zmenu. Ale učiteľ by mal nástroje, ktoré používa, používať dobre.“
Čo je pre učiteľov dôležité na to, aby sa zlepšovali?
„Jednoznačne spätná väzba, to by mala byť úplná samozrejmosť. Učiteľ by si mal spätnú väzbu pýtať zo svojej podstaty, na to ani nepotrebuje ministerstvo, aby mu to niekto prikázal.
Spätná väzba má byť úplne prirodzenou súčasťou, ktorá celý systém, nielen školský, posúva dopredu.“
Vy svojich študentov na spätnú väzbu vyzývate alebo to robia sami?
„Je to o dôvere a otvorenej atmosfére. Ak sa učiteľ študentom otvorí, spätná väzba sa mu dostane.
Treba ukázať aj to, že sa jej nebojíte. To sa však týka všetkých, ministrov, úradníkov, my to tu v našom regióne veľmi nevieme. Je normálne robiť chyby, ale my tu na to nie sme zvyknutí.
Bez spätnej väzby sa neučíme. Musíme si uvedomiť, že to nie je kritika, ale zlepšovanie.“
V spoločnosti stále prevláda pocit, že za tie peniaze sa učiteľom snažiť neoplatí. Ako nájsť ľudí, ktorí sú ochotní a schopní byť aktívni?
„Musíme zmeniť spôsob výberu na pedagogické fakulty, aby tam išli naozaj kvalitní ľudia. S tým však súvisí aj prestíž učiteľskej profesie, ktorá u nás dnes nie je vysoká.
Zmena bude trvať dlhé roky. Politik musí ísť do zmeny s tým, že on pre svoju krajinu niečo urobí, a nie, že získa politické body. Lebo zmena bude trvať dlho a smotanu zlíže niekto iný.“
Beata
Balogová
