BRATISLAVA. Slovenská rektorská konferencia, Študentská rada vysokých škôl a Rada vysokých škôl žiadajú zvýšiť financovanie verejných vysokých škôl o 60 miliónov eur ročne mimo Európskych štrukturálnych a investičných fondov, sociálne podpory študentov a valorizácie miezd.
Informovali o tom v utorok na brífingu zástupcovia všetkých troch vysokoškolských reprezentácií s tým, že vládou navrhovaný rozpočet pre vysoké školy považujú za nedostatočný.
Nedostatok zdrojov na vytváranie konkurencie
"Financovanie verejných vysokých škôl sa navrhuje len na úrovni roka 2018 po zohľadnení tohtoročnej valorizácie," povedal predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
Reprezentácie vysokých škôl upozornili, že vládou navrhovaný rozpočet pre vysoké školy nevytvára základne podmienky na zlepšovanie kvality vzdelávacej a výskumnej činnosti a konkurencieschopnosti verejných vysokých škôl v medzinárodnom rozmere.
Navýšenie rozpočtu ako dobrý signál pre mladých
Taktiež zdôraznili, že úspešnosť aktuálnej vysokoškolskej legislatívnej reformy záleží aj na materiálnych podmienkach, v ktorých sa táto reforma uskutočňuje.
Tlak zhoršuje vzťahy medzi učiteľmi, Žarnay navrhuje zmeny Čítajte "Požadujeme úpravu rozpočtu v prospech vysokých škôl tak, aby ho bolo možné smerovať na kvalitu vysokých škôl. V programovom vyhlásení vlády je podpora kvality vysokých škôl. Urobili sa nejaké kroky. Myslím si, že navýšenie rozpočtu by bolo vhodným signálom pre mladých ľudí, že v tejto krajine nám na nich záleží," povedal viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Robert Redhammer.
Rektori, študenti a vysoké školy vidia šancu získania vyššej dotácie pre vysoké školstvo predovšetkým vo zvyšovaní podielu financovania verejných vysokých škôl z HDP, čím by sa Slovenská republika pri financovaní vysokých škôl približovala k priemeru členských štátov Európskej únie a postupne aj vyspelým krajinám sveta.
Ministerstvo ráta s rekonštrukciou internátov
Podľa ministerstva financií nie je pravda, čo tvrdia niektorí zástupcovia vysokých škôl.
"V návrhu rozpočtu verejnej správy je vytvorený priestor na pokračovanie rekonštrukcie internátov aj v roku 2019. V rozpočte sú vyčlenené zdroje vrátane projektov garantovaných energetických služieb na rekonštrukcie vysokoškolských internátov. Spolu s peniazmi, ktoré boli zaslané tento rok, ide dohromady o sľúbených 50 miliónov eur. Treba teda zopakovať, že univerzity už dostali 20 miliónov eur, ktoré však doteraz nevyčerpali," tvrdí rezort financií vo svojom stanovisku, ktoré zaslala riaditeľka tlačového odboru Alexandra Gogová.
„Návrh rozpočtu verejnej správy vytvára predpoklady na pokračovanie rekonštrukcie internátov aj v roku 2019 vyčlenením verejných zdrojov vrátane projektov garantovaných energetických služieb na rekonštrukcie vysokoškolských internátov tak, aby spolu s prostriedkami vyčlenenými už v roku 2018 dosiahli kumulatívne 50 miliónov eur," píše sa v stanovisku ministerstva školstva.
Rezort by ocenil, ak by si vysokoškolskí reprezentanti vopred zodpovedne naštudovali návrh rozpočtu a overili si fakty.
Poskytnutie 50 miliónovej dotácie zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu vysokoškolských internátov považuje ministerstvo školstva za významný úspech, keďže tieto budovy sú vo vlastníctve verejných vysokých škôl, ktoré sú zodpovedné za ich stav a prevádzku.
Vďaka uvedeným finančným prostriedkom sa tak mohla začať najrozsiahlejšia rekonštrukcia vysokoškolských ubytovacích kapacít v histórii Slovenska.
Žiadosť vysokých škôl považuje štát za nereálnu
Peniaze vo výške 20 miliónov eur poskytnuté v prvej etape sú vo všeobecnosti určené na rekonštrukciu internátov, čo znamená, že niektoré vysoké školy budú riešiť v rámci uvedenej dotácie aj vnútorné vybavenie budov - nákup zariadenia, sociálne zariadenia či rozvody.
Žiadosť o skokové zvýšenie rozpočtu o 60 miliónov eur považuje Ministerstvo za nereálnu.
Riaditeľka odboru komunikácie a protokolu rezortu školstva Ria Feik Achbergerová pripomenula, že rozpočet na rok 2019 bol schválený vládou SR v októbri a predchádzali mu niekoľkomesačné rokovania.
"Vysokým školám odporúčame využiť možnosti zapojenia sa do eurofondových výziev, ktoré vysoko prevyšujú možnosti štátneho rozpočtu. Radi by sme pripomenuli, že od mája 2018, odkedy vyhlasujeme výzvy v Operačnom programe Výskum a inovácie, neevidujeme záujem žiadnej vysokej školy," uviedla.
Ministerstvo poukázalo aj na skutočnosť, že každoročne klesá počet študentov vysokých škôl o približne desaťtisíc.
"Tento fakt vychádza z demografickej krivky, zároveň je tu prítomný aj celospoločenský tlak na zvýšenie kvality štúdia na vysokých školách. Preto otázka masívneho dofinancovania vysokých škôl musí ísť ruka v ruke aj s dôrazom na tieto dve skutočnosti," dodala Feik Achbergerová.
Zároveň poukázala aj na financie určené na obnovu vysokoškolských internátov či zvýšeniu miezd pracovníkov vysokého školstva.
