BRATISLAVA. Premiér Peter Pellegrini (Smer) chce bojovať proti korupcii. Úrad vlády predložil do medzirezortného pripomienkového konania Návrh protikorupčnej politiky na roky 2019 až 2023.
Počíta napríklad s vytvorením protikorupčných koordinátorov v rámci jednotlivých rezortov.
Efektívnejšia prevencia
Protikorupčná politika sa má v nadchádzajúcom období venovať najmä zefektívneniu a posilneniu prevencie korupcie napríklad vytvorením pozície protikorupčných koordinátorov.
Sabotáž vyšetrovania korupcie u Kaliňáka už nevyšetrujú Čítajte "V spolupráci s ostatnými zamestnancami rezortného orgánu by mali nielen koordinovať aktivity týkajúce sa boja proti korupcii a protikorupčnej prevencie vrátane riadenia korupčných rizík, ale aj byť lídrami v protikorupčnom úsilí," píše sa v návrhu.
Koordinátor musí mať podľa návrhu zaručené nezávislé postavenie a spôsob jeho výberu má byť v kompetencii príslušného štatutárneho orgánu.
Koordinátor by mal byť odvolaný len na základe preukázateľných dôvodov, ktoré spochybňujú jeho morálnu integritu.
Hlavným adresátom návrhu protikorupčnej politiky je verejná správa, najmä ústredné orgány štátnej správy.
Každý orgán by mal vo svojej pôsobnosti vypracovať a následne vykonávať svoj rezortný protikorupčný program.
Menší priestor pre korupciu
Presadzovať a chrániť verejný záujem prostredníctvom zmenšovania priestoru a príležitostí pre korupciu, zlepšiť kvalitu legislatívneho a právneho prostredia a zlepšiť podmienky na podnikanie.
Prokurátor Špirko prehovoril o korupčnej schéme Kaliňáka s Počiatkom Čítajte To sú hlavné priority, ktorým sa má venovať Návrh protikorupčnej politiky v rokoch 2019 až 2023. Materiál obsahuje aj návrhy konkrétnych opatrení na dosiahnutie týchto priorít.
V rámci návrhu protikorupčnej politiky sa okrem vytvorenia pozície protikorupčného koordinátora ráta aj s fungovaním Rady koordinátorov protikorupčnej prevencie a s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Podľa prieskumu Transparency International bolo Slovensko v roku 2017 vo vnímaní korupcie na 54. priečke spomedzi 180 krajín.
Podľa prieskumu v rámci Porovnávacieho prehľadu Únie v oblasti justície z roku 2017 sú slovenské súdy a sudcovia v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Únie na najspodnejších priečkach dôveryhodnosti.
Únia odhaduje, že hospodárstvo Únie prichádza vinou korupcie približne o 120 miliárd eur ročne.
