BRATISLAVA. Minulé Vianoce Jánovi Kuciakovi prišla esemeska. Odosielateľom bol Marian Kočner, podnikateľ z mafiánskych zoznamov polície, o ktorom novinár často písal.
„Poslal mu odkaz na obchodný register a tri pusinky. Vtedy som sa opäť začal o brata báť,“ hovorí Kuciakov brat Jozef. „Už to, že Kočner takto reaguje na Jana, bolo strašné. Sme malá dedina a keď taký človek píše môjmu bratovi na Vianoce esemesku, tak to človeka vystraší.“
Príbeh opisuje kniha Umlčaní o životoch Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Oboch zavraždili o niekoľko týždňov neskôr, 21. februára.

Hoci sa Ján Kuciak takmer nedostal na osemročné gymnázium, pretože na prijímačkách skúšali z počítačových zručností a Kuciakovci doma nemali počítač, vyrástol z neho jeden z najlepších investigatívnych novinárov.
Za svoju krátku kariéru pomohol odkryť komplikované schémy okolo podnikania Mariana Kočnera, rodinný biznis rodiny Bödörovcov, ktorá profituje na zmluvách so štátom, a v nedokončenom článku opísal biznis talianskej mafie na Slovensku. Viackrát ho preto zastrašovali.
Ján Kuciak tiež podporoval myšlienku, že na veľkých témach by mali redakcie spolupracovať.
Za svoje články a nezištný prístup k práci mu mimovládne organizácie Aliancia Fair-play a nadácia Via Iuris udelili in memoriam cenu Biela vrana. Každoročne ju dostávajú ľudia za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin.
„Do vraždy Jána Kuciaka sme žili v presvedčení, že v tejto krajine nehrozí za verejnú službu strata života. Táto udalosť bola pre spoločnosť takým šokom, že chceme životu Jána Kuciaka vzdať ocenením úctu a hold,“ povedal výkonný riaditeľ Via Iuris Milan Šagát.
Filozof so zelenými vlasmi
Rodná obec Jána Kuciaka Štiavnik je poslednou dedinou Štiavnickej doliny, otáčajú sa tam autobusy a zo silného prízvuku obyvateľov sa ľudia v okolí smejú. Keď Kuciaka ešte s dvoma Štiavničanmi zobrali na osemročné gymnázium v Bytči, bola to udalosť.