
Andrej Kiska
Bez ohľadu na mnohé problémy, ktorým na Slovensku čelíme, je 17. november podľa prezidenta Andreja Kisku dôvodom na radosť a oslavu.
Podľa Kisku je najdôležitejší deň našich moderných dejín a asi aj najkrajší civilný sviatok v našom kalendári.
"Je to deň, keď oslavujeme mladosť, odvahu, slobodu, hodnoty, na ktorých stojí moderné Slovensko. Hodnoty, vďaka ktorým sa zo skupiny ľudí stáva spoločenstvo, z krajiny sa stáva slobodný a demokratický štát," odkázal prezident.

Veronika Remišová (OĽaNO)
Slovensko stojí podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽaNO Veroniky Remišovej opäť na križovatke ako v roku 1989.
„Mysleli sme si, že sloboda je naša, raz a navždy. No prišiel mečiarizmus, ktorý nás doviedol na okraj priepasti. Prišla generácia politikov, ktorí našu krajinu drancujú a využívajú len na vlastné obohatenie sa. Generácia politikov, ktorá nemá pre Slovensko žiadnu štátotvornú myšlienku a samotnú existenciu štátu vidí len ako príležitosť na profit,“ zdôraznila.
Podľa Remišovej v súčasnosti znovu máme šancu vybrať si, aký bude náš zajtrajšok a aký bude charakter Slovenska a jeho budúcnosť.

Peter Pčolinský (Sme rodina)
Po 29 rokoch od Nežnej revolúcie sme žiaľ podľa podpredsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského svedkami frustrácie a apatie z politiky a politikov.
Ľudia podľa Pčolinského očakávajú od politikov a štátu pomoc v ťažkých situáciách, ale tej sa im dostáva len v minimálnej miere.
„Štát a politici by mali tvrdo pracovať na prinavrátení dôvery občanov v štát a ich zástupcov, pretože ideály, s ktorými išli ľudia 17.novembra na námestia sa vytratili a ostala len trpká pachuť,“ povedal.

Béla Bugár (Most-Híd)
Ľudia na novembrových námestiach vybojovali podľa Bélu Bugára slobodné voľby, vďaka ktorým sme mohli začať budovať základy demokratickej spoločnosti. Práve udalosti ostatných dní nám ukazujú, aká je naša demokracia krehká.
„Fabulácia a šírenie konšpiračných teórií nie je najvhodnejším spôsobom pripomínať udalosti v roku 1989. Výročie boja za slobodu a demokraciu by sme nemali využiť na spochybňovanie toho, za čo sme vtedy bojovali, za slobodu slova, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania," povedal Bugár.
Podľa Bugára zažívame komplikované časy aj na Slovensku, aj vo V4, aj v EÚ. O to väčšia je podľa neho úloha a zodpovednosť demokraticky zmýšľajúcich ľudí pri spravovaní krajiny.

Sloboda a solidarita
Slovensko sa vďaka niektorým politikom vracia stále späť do čias Nežnej revolúcie, myslí si strana Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorej Slovensko aj 29 rokov po novembri 1989 stále bojuje o svoj demokratický charakter.
"Počas 29 rokov sa Slovensko vďaka politikom ako Robert Fico, Andrej Danko a Vladimír Mečiar neustále vracia na pomyselný začiatok Nežnej revolúcie, bojuje o svoj demokratický charakter, ľudské a občianske práva a hľadá si svoje miesto v Európe," tvrdí SaS.
Podľa strany je to opakujúci sa a vyčerpávajúci zápas. "Tí, ktorí chcú mať zo Slovenska demokratickú krajinu s dobrou perspektívou do budúcnosti, nemôžu tento zápas vzdať," doplnila strana v stanovisku.

Smer
Vďaka novembru 1989 sa mohlo podľa Smeru vydať Slovensko vlastnou cestou. Podľa stanoviska strany, nesmieme zabudnúť na ľudí, ktorí prejavili odvahu a postavili sa za slobodu, v ktorej v súčasnosti žijeme.
"Dnes si pripomíname udalosti spred 29 rokov, vďaka ktorým sa Slovensko mohlo vydať vlastnou cestou. Aj vďaka 17. novembru 1989 dnes môžeme sami a slobodne vo voľbách rozhodovať," píše vo vyhlásení strana.
Podľa smeru nesmieme zabudnúť na ľudí, ktorí mali odvahu a postavili sa za túto slobodu, v ktorej žijeme.

Peter Gajdoš (SNS)
Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) tvrdí, že je potrebné nezabudnúť na odkaz Nežnej revolúcie a novembra 1989.
"Sedemnásty november je pre mňa symbolom sily a odhodlania ľudí, ktorí sa nebáli postaviť a bojovať za ideály lepších zajtrajškov. Je to deň, kedy sme si vybojovali slobodu. Nedovoľme, aby jeho odkaz vybledol," povedal Gajdoš.
Zároveň zdôraznil, že sloboda a demokracia sú aj o zodpovednosti. „Je preto smutné vidieť napríklad neustály pokles záujmu o demokratické voľby ako o možnosť ovplyvniť smerovanie nášho štátu," povedal Gajdoš.

Boris Kollár (Smer rodina)
Líder Sme rodina Boris Kollár vníma 17. november 1989 ako deň veľkých zmien. Ale akých, to musí podľa jeho slov posúdiť v budúcnosti história národa, ktorú aktuálne tvoríme my.
"Mal som vtedy 24 rokov a celý život pred sebou. A v ten deň som videl prvýkrát zgrupovať sa študentov, mladých ľudí v uliciach a protestovať. Prvé, čo mi napadlo, že sa snáď zbláznili. Mal som totiž v čerstvej pamäti brutálne krvavé potlačenie sviečkového pochodu," priznal Kollár.
Na ďalší deň sa podľa jeho slov pridávali ďalší odvážlivci na tribúne. "Už nehovorili len Budaj a Kňažko či herci a študenti. Už prichádzali robotníci, policajti aj lekári, pridávala sa celá občianska spoločnosť. Nabralo to taký spád, že už sa to nedalo zastaviť," dodal.

Denisa Saková (Smer)
Slobodu, ktorú máme, by sme si podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej mali vážiť.
"V novembri roku 1989 sa Slováci prihlásili k princípom a hodnotám demokratickej spoločnosti. V slobodných a demokratických voľbách vkladáme našu dôveru do rúk konkrétnych ľudí. Môžeme slobodne vyjadrovať svoj názor, pri ceste do zahraničia nám väčšinou stačí občiansky preukaz vo vrecku," podotkla ministerka.
Pripomenula tiež, že ľudia si môžu prečítať akúkoľvek knihu, pozrieť každý film. "Máme garantované ľudské, občianske aj sociálne práva. Vážme si slobodu, ktorú máme," dodala.

László Sólymos (Most-Híd)
November podľa Sólymosa odštartoval veľkú a komplikovanú cestu Slovenska do civilizovanej časti sveta.
"Za tých 29 rokov sme prešli veľký kus cesty. Sme v EÚ, sme v NATO, útočný nacionalizmus je dnes na periférii a dúfam, že tam i ostane. Považujem za obzvlášť dôležité, že sa z roka na rok zvyšujú nároky verejnosti na to, ako má krajina fungovať," vyhlásil vicepremiér.
Podľa Sólymosa je to dôležitým signálom toho, že patríme do civilizovanej spoločnosti, a november nebol premrhaný, ako si niektorí myslia.