BRATISLAVA. Ochranári vítajú novelu zákona o ochrane prírody, ktorú Ministerstvo životného prostredia koncom októbra predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
Odporúčajú ho však ešte vylepšiť. Prekáža im napríklad, že návrh počíta s presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody SR od januára 2022, nie skôr.
Obavy o lesy
"Máme obavu, že počas tohto obdobia dôjde k vydrancovaniu lesov na území národných parkov, navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila," píšu v hromadnej pripomienke organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES.
Lehotu žiadajú skrátiť o dva roky. Pripomienku môže podporiť aj verejnosť prostredníctvom petície, ktorú zatiaľ podpísalo viac ako 6500 ľudí.
Ochranárom sa nepozdáva ani odsunutie platnosti zákazov súvisiacich s lesným hospodárením v chránených územiach (napríklad zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch.
Odporúčajú tiež zakázať poľovať či loviť ryby od štvrtého stupňa ochrany.
Ochrana krajiny pred zásahmi
Organizácie v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá.
Envirorezort chce sprísniť podmienky ťažby dreva v chránených oblastiach Čítajte Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod Štátnu ochranu prírody SR.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny má podľa envirorezortu nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné činnosti. Š
tátne pozemky v parkoch sa preto majú presunúť pod Štátnu ochranu prírody SR a aspoň polovica územia každého národného parku byť bezzásahová.
Zákon má tiež v chránených územiach obmedziť ťažbu, vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb.
