BRATISLAVA. Na políciu prišla ako obeť, o tri týždne ju už premiér a minister vnútra vykresľovali ako klamárku. A po pol roku ju polícia obvinila z krivého svedectva.
Prípad Hedvigy Žákovej môže byť pre obete násilia odstrašujúcim príkladom, zhodujú sa odborníci, ktorých oslovil denník SME.
Kauza Malinová sa vliekla 12 rokov. Študentku Hedvigu Žákovú, vtedy Malinovú, podľa jej výpovede napadla v auguste 2006 v nitrianskom parku dvojica skínov pre to, že hovorila po maďarsky. Polícia však po troch týždňoch zastavila trestné stíhanie s odôvodnením, že sa skutok nestal.
Početnosť vzorca z kauzy Malinová je obludná Čítajte Stíhanie Žákovej pre krivé svedectvo z roku 2007 zastavila až pred mesiacom maďarská prokuratúra. Do Maďarska sa prípad presunul po tom, ako Žáková prijala tamojšie občianstvo.
Prokuratúra v meste Győr prípad uzavrela s tým, že dôkazy z vyšetrovania si protirečia. Preto podľa nej nemožno bez pochýb povedať, že Žákovú nikto nenapadol, a teda ani to, že krivo svedčila.
"Pre nás je problematická už len tá pomalosť celého procesu," povedala Daniela Gáliková, riaditeľka krízového centra bratislavského občianskeho združenia Brána do života.
Priebeh vyšetrovania môže podľa nej odstrašovať týrané ženy.
Dlhé dokazovanie
Na výsledky vyšetrovania útoku, ktorý sa podľa policajtov nestal, podala Žáková už v tom čase sťažnosť. O šesť rokov neskôr potvrdil vtedajší námestník generálneho prokuratúra Ctibor Košťál, že vyšetrovatelia aj prokurátori spis uzavreli bez toho, aby v ňom boli všetky dôkazy, ktoré mali vypátrať.
"Prvá chyba bola na strane vyšetrovateľov a prokurátorov okresnej a krajskej prokuratúry v Nitre, keď spis uzavreli bez toho, aby tam boli všetky dôkazy, ktoré mali byť zadovážené. Potom sa to len naprávalo a súhlasím, trvá to veľmi dlho," povedal Košťál pre SME v roku 2012.
