V nedeľu večer došlo k eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou.
V Kerčskom prielive, ktorý spája Čierne more a Azovské more, zaútočilo ruské námorníctvo na tri ukrajinské lode a zajalo ich.
Čo sa to medzi Ukrajinou a Ruskom stalo? Pýtali sme sa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Čo sa stalo v nedeľu večer v Azovskom mori?
„Prvýkrát došlo k bezprostrednému stretu ozbrojených síl Ruskej federácie a Ukrajiny. Od roku 2014 ruská strana pri bojových stretoch informovala, že na strane povstalcov ide o civilistov. Opakovala, že Krym obsadili dovolenkári či dobrovoľníci, ktorí bojujú na strane separatistov. A to aj napriek tomu, že ukrajinská strana prinášala dôkazy, že ide o ruských vojakov. Teraz však išlo o priamy ozbrojený stret dvoch armád.“
Ako vyzeral ten stret?
„Ukrajinci majú jedenásť veľkých námorných ľodí a 31 pomocných plavidiel. Tu boli tri pomocné plavidlá, na ktoré Rusi poslali lode s trojnásobnými rozmermi. Ruský Don do ukrajinského plavidla vrazil, pri streľbe zranili šiestich ľudí a zajali posádku, dokopy 23 ľudí na troch lodiach, a odviedli ich do Sevastopoľu.“
Aké to malo následky?
„Na Ukrajine odpovedali vyhlásením stanného práva, teda vojenského stavu. Ak to parlament potvrdí, moc prechádza do rúk generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny, všetci, ktorí sú v zálohách, sa musia hlásiť na vojenských útvaroch, armáda sa privedie do vojenskej pohotovosti. Zakázané sú demonštrácie, verejné protesty, zhromaždenia. Počas vojnového stavu môže štát siahnuť na súkromný majetok, ak usúdi, že je potrebný na obranu krajiny.“
Ako sa tento stav vyhlasuje?
„Najprv to musí iniciovať Rada národnej bezpečnosti, čo sa stalo v noci na pondelok. Do dvoch dní to musí parlament potvrdiť, ak to prejde, prezident vydáva dekrét. Teraz rada požiadala o vyhlásenie vojnového stavu stavu na 60 dní.“
Prečo sa incident odohral práve v Azovskom mori?
„Mariupoľ je po Odese druhým najväčším nákladným prístavom na celom ukrajinskom pobreží. Bežne ho využívajú lode z celého sveta, ktoré tam prichádzajú cez Kerčský prieliv. Preváža sa tade čierne uhlie či výrobky metalurgického priemyslu, je to akási vstupná brána na východnú Ukrajinu.
Ak sa tento prieliv ako cesta stane pre námorné lode problémovou, bude to veľký problém pre Ukrajinu, ktorá bude musieť presunúť tranzit z Mariupoľa na Odesu, čo zníži význam tohto mesta a bude to mať hospodárske dôsledky pre celú oblasť.“
Prečo Rusi zasiahli?
„Chcú ukázať, že oni kontrolujú Azovské more napriek dohode z roku 2003 o dvojstrannom využívaní Azovského mora medzi Ukrajinou a Ruskom. Tá hovorí, že vojenské, pohraničné či námorné lode, ktoré plávajú pod vlajkou týchto štátov, sa môžu slobodne pohybovať. Ide teda o jasné porušenie tejto dohody. Obe strany môžu kontrolovať lode, ktoré sa tam plavia pod vlajkami iných krajín.
Rusku teda podľa mňa ide o obmedzenie strategického významu Mariupoľa a okolia. Zahraniční námorníci, ktorí sa plavili touto cestou, hovorili o stále masívnejších kontrolách lodí. Na niekoľko hodín či aj na deň plavidlá zadržiavali, čo predražuje dopravu. Chcú teda zavrieť more pre obchod.“
Ako sa to môže skončiť?
„Dúfam, že sa to uvoľní. Za prvý signál týmto smerom považujem aj to, že ukrajinský prezident Petro Porošenko síce mobilizoval ukrajinskú armádu vrátane námorných síl, všetky plavidlá vyplávali na pomoc, ale už ich údajne odvolali, takže ďalšie priame straty nateraz nehrozia.“
Často sa spomína most cez prieliv, ktorý postavili Rusi. Akú úlohu on v tomto zohráva?
„Rusi postavili ten most na najužšom mieste medzi Krymom a kontinentálnym Ruskom. Pre Rusko je to strategická záležitosť, lebo nejde len o dopravu, sú v ňom aj elektrické káble či plynové potrubia. Na tento most zatiaľ nezaútočili.“
Ukrajina susedí so Slovenskom a bojuje s jednou zo svetových mocností. Vyplýva z toho niečo pre Slovensko?
„Ak nesúhasíme s tým, že jedna krajina si zoberie územie druhej - čo sa môže stať aj Slovensku - a nesúhlasíme s anexiou Krymu, musíme urobiť odvetné opatrenia. Samozrejme, že tam nebudeme posielať lode ani začínať vojnu, ale môžeme urobiť asymetrické opatrenia. Očakávam preto sprísnenie a rozšírenie sankcií voči Rusku.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
