BRATISLAVA. Už deň po útoku na Hedvigu Žákovu v auguste 2006 pracovala polícia s troma vyšetrovacími verziami. Dve z nich predpokladali útok extrémistov a jedna hovorila o tom, že sa útok stal inak, ako ho Žáková opísala, a jeho časť bola zinscenovaná.
Kaliňák verzus realita. Viaceré Kaliňákove tvrdenia v kauze Malinová nesedia Čítajte Vyšetrovanie polície a prokuratúry však ani za 12 rokov nedalo jasnú odpoveď na otázku, čo sa v ten deň vlastne stalo. Takto prípad uzavrela aj maďarská prokuratúra, ktorá od začiatku roka 2017 prebrala stíhanie Žákovej z krivej výpovede.
„Na základe dôkazov, ktoré sú k dispozícii, nie je možné bez pochýb povedať, že Hedviga Malinová Žáková nebola 25. augusta 2006 napadnutá v Nitre, a tým sa nedá bez akýchkoľvek pochýb povedať, že vo svojom svedectve krivo svedčila,“ napísala v uznesení maďarská prokuratúra.
Dôkazy zozbierané vo vyšetrovacom spise sú podľa Maďarov protirečivé.
Utrpela otras mozgu?
Žáková vo výpovedí tvrdila, že si na viaceré momenty útoku nepamätá, čo mohlo byť spôsobené stratou vedomia po úderoch.
Neurológ, ktorý vyšetril Žákovú v deň útoku, zistil otras mozgu a nasledujúci deň ho potvrdil aj neurológ z nemocnice v Dunajskej Strede.
Znalec Šimon Kóny, ktorý Žákovú vyšetril týždeň a pol po útoku, však polícii povedal, že aj napriek prvotným lekárskym správam otras mozgu nemala. Nenašlo ho vyšetrenie hlavy.
