BRATISLAVA. Modrotlač a jej tradícia sa stala šiestym prvkom spätým so Slovenskom, ktorý je zapísaný do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
O zapísaní modrotlače (spoločnej nominácie SR, ČR, Rakúska, Nemecka a Maďarska) rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia, ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.
Od osemnásteho storočia
Študent vzkriesil modrotlač. Do Japonska poslal 25 metrov Čítajte Na Slovensku sa modrotlač začala produkovať už v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov.
Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby.
Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej.
Modrotlač ako súčasť folklóru
Modrotlač sa v tomto období stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a prenikla aj do úžitkového textilu (obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň). Technika si našla uplatnenie v sviatočnom, ale aj v obradnom či pracovnom odeve.
Odev zhotovený z modrotlače sa nemusel často prať a takáto látka nebola ani finančne náročná, pretože jej potlačenie bolo lacné. Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave má vo svojej zbierke vyše 600 rôznych vzorov modrotlače z rôznych modrotlačiarskych dielní z celého Slovenska.
Najväčšiu kolekciu modrotlačových foriem vlastní Slovenské národné múzeum v Martine.
Beata
Balogová
