Maratónske behy dnes organizujú po celom svete – od polárnych oblastí po trópy, od ľudoprázdnych púští po preplnené veľkomestá.
Originálna trasa maratónu však je iba jedna, vedie z mestečka Maratón do Atén a tento rok ju absolvovalo vyše 18-tisíc bežcov. Medzi nimi 74 Slovákov.
Prvé podvody
Ruch vládne pri Maratóne aj vyše 2500 rokov po slávnej vojnovej dráme. Obrovské davy netvoria lukostrelci, jazdci či vojaci pechoty, ale ľahko odetí atléti v kvalitnom športovom oblečení.
Legenda o obetavom bežcovi
Krvavá bitka, ktorá sa odohrala v roku 490 pred našim letopočtom na východnom pobreží Attiky, je dnes považovaná za jedno z najslávnejších vojenských víťazstiev v ľudskej histórii. Lepšie vyzbrojení a takticky organizovanejší Gréci, najmä Aténčania, porazili na úzkej planine pri Maratóne asi trojnásobne početnejšiu perzskú armádu kráľa Dareia I.
Geniálny stratég Miltiadés slávil úspech vďaka premyslenej taktike, keď stavil na razantný útok, čím votrelcov obkľúčil, rozdelil a zahnal do mora. Práve on presvedčil Aténčanov, aby nečakali na nepriateľa za múrmi mesta, ale aby im vyšli v ústrety.
Obyvatelia a vysokí predstavitelia Atén, samozrejme, doma s napätím čakali na správy z Maratónu. Kto a kedy ich bude informovať o slobodnej budúcnosti alebo porobe.
Existuje viacero interpretácií o legendárnom vojenskom poslovi – historik Héredotos spomínal bežca s menom Feidippidés, ktorý zabehol z Atén do Sparty so žiadosťou o vojenskú pomoc, pričom za jeden deň mal prekonať vzdialenosť vyše 200 kilometrov. I Plútarchos pridal svoju verziu príbehu, okolnosti udalosti sa rôznymi podaniami menili. Dnes je najznámejší príbeh o obetavom Feidippidovi, ktorý po pribehnutí do Atén a zvolaní vytúženého „Zvíťazili sme!“ zahynul.
Všetci prišli zabehnúť Aténsky autentický maratón, ako slávny odkaz antického dedičstva a bohatých gréckych dejín.
Ešte pred svitaním odviezli autobusy z rôznych kútov Atén masu bežcov na miesto štartu. Tam, kde došlo nielen k veľkej bitke, ale kde tiež bájny Théseus skrotil hrozného býka.
Avšak keď na jar 1896, počas prvých novodobých olympijských hier, cestovali deň pred pretekmi priekopníci vytrvalostného behu do dediny Maratón, cesta po nespevnenej hradskej im trvala viac než štyri hodiny.
Pretekári večer hodovali, jedli a pili, na druhý deň sa na štart postavilo sedemnásť odhodlaných mužov. Zväčša Gréci, avšak zastúpenie malo i Uhorsko. Víťazom sa stal na radosť domácich Grék Spyridon Luis s časom 2 hodiny, 58 minút a 50 sekúnd.
Bežci utekajúci cez attické dedinky znamenali pre domácich veľkú atrakciu, veď nikdy predtým podobných „šialencov“ nevideli.
A je prirodzené, že historicky prvé olympijské maratónske preteky priniesli i kuriozity.
Napríklad práve uhorský reprezentant Gyula Kellner podal sťažnosť na iného Gréka, ktorého jeden úsek viezli na voze.
Rozhodcovia dali za pravdu Kellnerovi a Maďar napokon postúpil na bronzovú priečku.
No dnešnú vzdialenosť 42 195 metrov vymerali atletickí organizátori až na londýnskej olympiáde v roku 1908.
Smutná spomienka
Štartové koridory lemujú vlajky krajín piatich kontinentov, slovenská veje vedľa srbskej a juhoafrickej.
Krátko pred deviatou ráno sú už bežci pripravení, pred štartom ešte slávnostne prisahajú a držia minútu ticha za obete ničivého požiaru, ktorý v lete zachvátil polostrov Attika, vrátane okolia Maratónu.
