„Kto ešte dnes hovorí o vyhladení Arménov?“ Tieto slová vyslovil krátko pred rozpútaním 2. svetovej vojny Adolf Hitler. Argument použil pred veliteľmi nemeckej armády pri námietkach k plánovanej genocíde Židov.
Seriál: Živí vymyslení
- Aké boli skutočné osudy literárnych postáv? V čom boli podobné tým z kníh a v čom, naopak, diametrálne odlišné?
Najotrasnejšie je, že svojím zvráteným spôsobom mal Hitler pravdu. Genocídu Arménov v Osmanskej ríši z roku 1915 sa podarilo dostať na vedľajšiu koľaj, a tak sa s podobným výsledkom dalo rátať aj pri genocíde Židov.
Ten, kto sa neúnavne snažil, aby sa nezabudlo na historickú tragédiu, nebol pritom žiadny Armén. Ale spisovateľ so židovskými koreňmi Franz Werfel. Urobil najviac, čo mohol – o zločine vydal román. Podľa mnohých svoj najlepší.
Nazval ho Štyridsať dní Musa Daghu. Musa Dagh je názov hory v dnešnom Turecku a značí Mojžišova hora.
“Žalostný pohľad na deti utečencov dal rozhodujúci popud vyrvať zo záhrobia všetkého diania neuchopiteľný osud arménskeho ľudu.
„
Opisuje boj na hore, ktorý zvádza s osmanskými vojskami nedostatočne vyzbrojená skupina arménskych sedliakov na čele s Gabrielom Bagradianom.
Dobre situovaným Arménom, ktorý žil v Paríži s francúzskou manželkou a synom a po príchode do domoviny sa ujal vedenia symbolického vzdoru.
Ide o boj Goliáša s Dávidom.
Drvivej presile osmanskej armády sa bojovníci bránia štyridsať dní. Aj tu ide o biblickú symboliku: rovnaký počet dní strávil Mojžiš na hore, kde dostal od Boha dosky Desatora.
Ibaže v prípade tejto knihy ide o predlohu čerpanú z príliš blízkej histórie. Krvavej a dodnes kontroverznej.
Rodený Pražan
Narodil sa tak ako Franz Kafka či Max Bord do židovskej rodiny v Prahe. Werfelov otec bol rukavičkár, zo syna chcel mať nasledovníka, no nepochodil. Franz nezostal ani ortodoxným židom a celý život sa prikláňal k židovsko-kresťanskej tradícii.
V Prahe vychodil školu a tu začal aj s literatúrou, prvú básnickú zbierku vydal v roku 1911.
Prišla však prvá svetová vojna a rukoval na východný front, potom pôsobil v redakcii armádnych propagačných novín. Vojnové skúsenosti z neho spravili celoživotného pacifistu.
