BRATISLAVA. Prezident SR Andrej Kiska v piatok opätovne nepodpísal novelu zákona o politických stranách a zákon o registri mimovládok.
Urobil tak po tom, čo parlament v utorok (27. 11.) odmietol jeho námietky.
Limity na počet členov strán
Limity na počet členov a ďalšie pravidlá pre fungovanie politických strán budú platiť aj napriek chýbajúcemu podpisu prezidenta.
Kiska upozorňoval, že viaceré ustanovenia zákona neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov SR zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Chýbala mu tiež dôkladnejšia diskusia o zmenách. Podľa prezidenta by mali byť zmeny výsledkom širšej politickej zhody po dostatočnom vyhodnotení možných rizík.
Novela zákona o politických stranách určuje politickým stranám, ktoré chcú kandidovať do NR SR či Európskeho parlamentu, konkrétne počty členov. Tieto strany majú mať po novom dvojnásobok počtu kandidátov na listine, teda ak kandiduje 150 kandidátov, tak aspoň 300 členov, alebo aspoň 45 členov najvyššieho orgánu. Novela má tiež zabrániť kupovaniu strán a upraviť nakladanie s finančnými darmi.
Novinkou je aj to, že názov politickej strany alebo jej skratka nesmú obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Strana by po novom tiež mala mať reálne sídlo, ktoré by mala zdokumentovať právnym dokumentom.
Zmeny sa týkajú aj pôžičiek, strany majú na svojich webstránkach zverejňovať údaje o prijatej pôžičke aj s informáciami o osobe, ktorá ju poskytla. Mali by tak urobiť do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
Ďalšia zmena je v daroch. Strana bude môcť prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie, iba ak jeho hodnota od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 300.000 eur. "Nemôže sa stať, že nejaká finančná skupina zafinancuje jednu politickú stranu a cez ňu potom bude pretláčať svoje záujmy," vysvetlil šéf klubu SNS Tibor Bernaťák.
Rovnako si strana má po novom zriadiť platobný účet v Štátnej pokladnici, na ktorom budú príspevky zo štátneho rozpočtu. Číslo osobitného účtu má oznámiť ministerstvu financií a štátnej komisii, ktorá ho zverejní na webe. Tento účet nemá byť rovnaký ako transparentný účet zriadený pre voľby.
V novele je aj opatrenie, aby tvorcovia strany a programu, pre ktorý bola ich strana zrušená, nemohli byť počas piatich rokov členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany. Za porušenie by mala hroziť strane pokuta 3500 eur.
Zákon o registri mimovládok
Mimovládne neziskové organizácie dostanú od nového roka vlastný register. Zriadi ho zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií napriek tomu, že ho prezident SR Andrej Kiska v piatok opätovne nepodpísal. Parlament totiž v utorok (27. 11.) zákon 139 hlasmi schválil bez zapracovania prezidentových pripomienok.
Kiska označil rozsah požadovaných informácií vo verejne prístupnej časti registra mimovládok za neprimerane široký.
Zaradenie dátumu narodenia fyzickej osoby doň je podľa neho neprimeraným zásahom do ochrany osobných údajov, ktorý nemá opodstatnenie, keďže ide o citlivý osobný údaj a v spojení s ostatnými údajmi je ľahko zneužiteľný.
"Domnievam sa, že je to v priamom rozpore s príslušným nariadením EÚ, a tým aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Únii," zdôraznil prezident.
Za problematickú považoval Kiska aj povinnosť pre organizácie s medzinárodným prvkom uvádzať v stanovách údaje o štatutárnom orgáne v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. Podľa hlavy štátu je povinnosť časti neziskových organizácií uvádzať citlivé údaje priamo v stanovách porušením zákazu diskriminácie, ktoré nie je ničím zdôvodnené.
Zákon z dielne ministerstva vnútra zriaďuje mimovládnym neziskovým organizáciám vlastný register. Podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer) má vniesť čistotu a transparentnosť do mimovládneho sektora.
Rezort poukazuje na to, že v súčasnosti nie je zákonná povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri uvedených organizáciách. "Orgány verejnej moci ani tretie strany nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení," uvádza ministerstvo.
Zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií umožní v budúcnosti získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách. "Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgány verejnej moci," uviedlo ministerstvo.
