BRATISLAVA. Zrušenie Mečiarových amnestií posúdi Súdny dvor Európskej únie. Okresný súd v Bratislave totiž vyhovel podaniu Milana Križalkoviča, advokáta Gustáva Krajčiho v prípade zmareného referenda.
Po minuloročnom zrušení Mečiarových amnestií sa zmareným referendom začal znovu zaoberať Okresný súd Bratislava I. Križalkovič už na prvom pojednávaní v marci podal podnet, aby prípad preveril Európsky súdny dvor.
V podaní položil päť otázok, ktorými spochybňuje zákonnosť zrušenia Mečiarových amnestií.
„Okresný súd Bratislava I trestné stíhanie prerušuje a požiada Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného rozhodnutia," povedal pre SME Pavol Adamčiak, hovorca Krajského súdu v Bratislave.
Exminister Krajči o amnestiách: Prečo sa mám obávať? Čítajte Krajčimu hrozí väzenie od troch do desať rokov. Zmarením referenda o vstupe do NATO a o priamej voľbe prezidenta podľa obžaloby spôsobil škodu viac ako 79 miliónov korún.
Ešte v roku 1997 dal ako minister pokyn, aby na chystané referendum vytlačili iné hlasovacie lístky, než aké mali.
K trom otázkam o vstupe do NATO či o umiestnení vojenských základní na Slovensku, ktoré presadili HZDS a SNS, nezaradil štvrtú otázku o priamej voľbe, ktorú presadzoval vtedajší prezident Michal Kováč.
Mečiarove amnestie
- Amnestie udelil 3. marca a 7. júla 1998 premiér Vladimír Mečiar z HZDS ako zastupujúci prezident na činy súvisiace so zavlečením Michala Kováča mladšieho do cudziny. Takisto sa týkali zmarenia referenda v roku 1997.
- Ústavný súd v máji 2017 potvrdil zrušenie amnestií, ktoré poslanci odhlasovali začiatkom apríla.
- Po zrušení amnestií súdy začali riešiť stopnuté kauzy ako únos Kováča, vražda Roberta Remiáša či zmarené referendum.
- Amnestie preverí Súdny dvor Európskej únie po podaní advokáta Gustáva Krajčiho v marci 2018 v rámci súdneho procesu vo veci zmareného referenda.
Petícia, ktorú podpísalo pol milióna ľudí, žiadala otázku o priamej voľbe prezidenta, ktorého dovtedy volil parlament. Musela by sa preto meniť ústava, čo sa neskôr aj stalo.
Krajči konal v rozpore s rozhodnutím referendovej komisie a svoje rozhodnutie oznámil dva dni pred referendom 21. mája 1997. Niektoré samosprávy potom jeho lístky odmietli distribuovať do hlasovacích miestností.
Krajčiho neskôr obvinili z trestného činu marenia prípravy volieb a referenda, zneužívania právomoci a pozmeňovania úradnej listiny.
"Nemal som na výber. Ústavný súd vtedy vydal nález, ktorý hovoril, že príloha k otázke číslo štyri je v rozpore so zákonom. Ako štátny orgán som musel konať a tú otázku som na lístok nedal,“ opakoval Krajči vlani.
Beata
Balogová
