BRATISLAVA. Demisiu ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) hodnotí predseda výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) ako jeho osobné rozhodnutie.
Člen rovnakého parlamentného výboru Milan Krajniak (Sme rodina) odchod Lajčáka ľutovať nebude. Pre predsedníčku zahraničného parlamentného výboru Katarínu Cséfalvayovú (Most-Híd) však bol Lajčák garanciou pevného euroatlantického ukotvenia slovenskej zahraničnej politiky. Politici to uviedli v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Obavy o smerovanie Slovenska
Cséfalvayová z Mosta: Je načase, aby si pán Fico trochu oddýchol v parlamente (rozhovor) Čítajte Akékoľvek zmeny na čele ministerstva zahraničných vecí môžu podľa Cséfalvayovej vyvolávať obavy o ďalšie smerovanie zahraničnej politiky SR. Obáva sa, že do zahraničia to tiež vysiela negatívny signál. "Lajčák má dobrú reputáciu u zahraničných partnerov," uviedla.
Krajniak podľa vlastných slov nebude plakať nad odchodom Lajčáka. Ako tvrdí, z postu ministra zahraničných vecí mal odísť už dávno. "Na čo Slovensko potrebuje takého ministra zahraničných vecí, ktorý sa venuje svojej profesionálnej kariére a nie tomu, aby obhajoval záujmy Slovenska," vyhlásil. Ako možného nástupcu si vie predstaviť bývalého šéfa slovenskej diplomacie Jána Kubiša.
Hrnko tvrdí, že Smer-SD musí rozhodnúť, či bude presviedčať Lajčáka, aby zostal, alebo nájde nového ministra. "My v zmysle koaličnej dohody toto riešenie, ak nebude v príkrom rozpore s našim politickým smerovaním, budeme akceptovať," uviedol.
Pakt o migrácii
Lajčák podal demisiu Kiskovi, premiér chce spor urovnať (minúta po minúte) Čítajte Podľa Cséfalvayovej sa dalo sporu zabrániť, ak by rezort diplomacie skôr a intenzívnejšie komunikoval tému Globálneho paktu OSN o migrácii. Pakt pritom považuje za politický dokument, ktorý predstavuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu a ochotu krajín reagovať spoločne na migračné toky.
"V Európe sa nemôžeme tváriť, že vieme migráciu vyriešiť sami, lebo nevieme. Je dôležité, aby sme komunikovali s našimi partnermi v OSN a z rozvojového sveta, ktorí sú zdrojovými krajinami migrácie. Legálna a riadená migrácia je niečo iné, ako sú utečenci," povedala poslankyňa.
V pakte podľa Krajniaka vyhlasujú štáty, ktoré prídu na konferenciu do Marrákešu, že považujú masovú migráciu za zdroj blahobytu, a preto ju treba podporovať a riadiť. "My to ale nepovažujeme za zdroj blahobytu. Keď rakúsky kancelár, ktorý je všeobecne rešpektovaný ako umiernený politik, povie, že takýto pakt je ohrozením rakúskej suverenity, tak my sa máme tváriť, že to tak nie je?" uviedol.
Hrnko tvrdí, že do Marrákešu sa nejde diskutovať, pakt sa tam ide schváliť. "Je tam logický rozpor, že je to dokument, ktorý nezaväzuje nikoho a zároveň vytvára rámec. Keď vytvára rámec, tak je to nejakým spôsobom záväzné," skonštatoval.
Cséfalvayová vídí ešte teoretickú možnosť, aby za SR odcestoval do Marrákešu prezident Andrej Kiska. Hrnko nesúhlasí a tvrdí, že prezident nemôže konať z vlastnej vôle, a keď ide do zahraničia, musí mať poverenie vlády. Podľa Krajniaka má však Kiska právo do Marrákešu odcestovať, aj keď dúfa, že tak neurobí.
O sankciách
Sankcie znižujú priestor na dialóg, potom nasleduje spor, vyhlási Anton Hrnko. Reagoval tak aj na snahu Európskej únie sankcionovať Maďarsko a Poľsko za kroky, ktoré podľa Únie ohrozujú jej hodnoty.
Cséfalvayová na margo iniciatívy Andreja Danka, aby slovenský parlament vyzval EÚ na zmiernenie postupu voči Maďarsku a Poľsku, uviedla, že je otázne, či vôbec toto uznesenie bude v parlamente prerokované. "Ešte stále je možnosť, aby ho predkladatelia stiahli a bolo by to pre nás aj optimálnou možnosťou," uviedla v relácii. Samotný text je však podľa nej relatívne neškodný, bezzubý a vágny.
"V Poľsku je situácia taká, že konanie je zahájené a pravdepodobne bude vyriešené čoskoro konsenzom. V Maďarsku naopak konanie ešte zahájené nebolo. Bolo len hlasovanie Európskeho parlamentu. V tejto chvíli akékoľvek uznesenie bez ohľadu na konkrétne formulácie, ktoré by sa v texte nachádzali, by vyzneli ako slovenský protest," povedala. Most-Híd je však podľa jej slov stále otvorený rokovaniam v tejto otázke.
Hrnko potvrdil, že sa so svojim koaličným partnerom bavia, ako situáciu riešiť. "Rozprávame sa s Mostom-Híd a hľadáme riešenie tak, aby sme mohli vyjadriť, že nesúhlasíme so sankciami. Nie je to len v tomto prípade, ale sú to aj sankcie voči iným štátom. Sankcie znižujú priestor na dialóg a potom začína spor," povedal.
Krajniak je presvedčený, že by Slovensko nemalo podporiť za žiadnych okolností akékoľvek sankcie voči Poľsku a Maďarsku.
"Naopak Slovensko sa má snažiť budovať a posilňovať spoluprácu krajín V4 plus Rakúska, Slovinska a Chorvátska. Sú to totiž štáty a národy, ktoré sú nám mentálne blízke. Keď spolupracujeme, vieme zvrátiť a prevážiť aj rozhodnutie veľkých krajín EÚ," povedal v relácii. Sankcionovať Poľsko a Maďarsko vníma ako pokus západoeurópskych krajín rozdeliť V4 na dve časti.
