Chlebo pre Népszabadság: Problémy musí riešiť ten, kto ich zavinil
Budapešť/Bratislava 15. januára (TASR) - Slovensko včas a opakovane
signalizovalo Maďarskej republike výhrady, ktoré má voči Zákonu
o Maďaroch v susedných štátoch. Pre dnešné vydanie budapeštianskeho
denníka Népszabadság to povedal štátny tajomník rezortu zahraničných
vecí SR Jaroslav Chlebo.
"My sme stúpencami kultúrnych rokovaní a nie neopodstatneného
zmätkovania a vyvolávania hystérie. Zdôrazňujeme však, že naše
principiálne výhrady môže vyriešiť iba maďarská strana, pretože
problémy súvisiace s realizáciou právnej normy musí evidentne riešiť
ten, kto ich zavinil," poukázal štátny tajomník ministerstva
zahraničných vecí SR.
Maďarské mienkotvorné denníky dnes - podobne ako už v pondelok
elektronické verejnoprávne i komerčné médiá - venujú značnú pozornosť
kritickým pripomienkam prezidenta SR Rudolfa Schustera na adresu
premiéra Mikuláša Dzurindu a šéfa diplomacie Eduarda Kukana
v súvislosti s kontroverzným krajanským zákonom.
Prahu čaká týždeň slovenských divadiel
Praha 15. januára (TASR) - Veľkému záujmu českých divákov sa tradične
teší festival Slovenské divadlo v Prahe, ktorého siedmy ročník
usporadúva pražské Divadlo Bez zábradlí od 18. do 24. februára.
V Prahe sa predstaví sedem slovenských divadiel v deviatich
predstaveniach, informovala dnes Hana Heřmánková z Divadla Bez
zábradlí.
Hlavnými lákadlami budú predstavenia Divadla Malá scéna SND,
Štúdia L+S, ako aj Radošinského naivného divadla, ktoré sú už dnes
vypredané. Vstupenky sa v pokladni divadla objavili už v decembri.
"Mnohí diváci kupujú lístky ako vianočný darček," uviedla Heřmánková.
Festival si tento rok vyžiadal náklady dva milióny korún.
Festival sa opäť koná pod záštitou premiérov SR a ČR Mikuláša
Dzurindu a Miloša Zemana, ako aj primátorov Prahy a Bratislavy. Na
jeho organizovaní sa okrem divadla podieľal aj Slovenský inštitút
v Prahe a slovenské ministerstvo kultúry. Tohtoročný festival bude
sprevádzať výstava českého maliara Josefa Jíru, ktorý svoje obrazy
vystavoval aj na festivale Českého divadla v Bratislave na jeseň
minulého roku.
Týždeň slovenských divadiel odštartuje Malá scéna SND
predstavením Scény z manželského života v réžii Vladimíra Strniska
o manželských vzťahoch, ktorá mala v Bratislave premiéru vlani
v novembri. V predstavení Kvarteto Divadla Astorka Korzoď90 diváci
uvidia herca Vladimíra Hajdu, ktorý dostal za stvárnenie svojej úlohy
ocenenie Dosky 2001 za najlepší mužský herecký výkon. Fiktívnu
komédiu zo života Antona Pavloviča Čechova predstaví divadlo GUnaGU
v hre Viliama Klimáčka Čechov boxer. Štátne divadlo Košice pricestuje
do Prahy s hrou Roberto Zucco a divadlo SNP Martin predstaví hru
Zahraj to ešte raz Sam. Radošinské naivné divadlo pražským divákom
prináša hru Jááánošííík (po tridsiatich rokoch) a festival zakončí
Štúdio L+S s komédiou Vtedy na Jamajke v podaní Milana Lasicu
a Kamily Magálovej.
Reuters: Štúrovský most cez Dunaj spája Slovákov s európskou
budúcnosťou
Londýn/Štúrovo 15. januára (TASR) - V roku, ktorý bude prelomový pre
východnú Európu, už Slováci kráčajúci cez nový dunajský most za
prácou do Maďarska vedia, ktorým smerom sa chcú uberať. Zelené kovové
oblúky mosta - prispeli naň aj západoeurópski daňoví poplatníci
-skromným Slovákom, ktorí zažili komunistické represie, ukazujú cestu
k zamestnaniu, prosperite, možnostiam cestovať a doteraz
nepredstaviteľným príležitostiam.
Štyridsaťtriročnej Kataríne Kollárovej, jej manželovi a synovi
uľahčuje most cestu za prácou v neďalekej továrni Suzuki v Maďarsku
a zachraňuje tak jej rodinu pred vidieckou chudobou. Jej dcéra si
vďaka zlepšeniu dopravného spojenia našla v Maďarsku prácu ako
zdravotná sestra. "Život je teraz jednoduchší. Domov nás vozí autobus
a denne tým ušetríme hodinu, ktorú môžeme stráviť so svojou
rodinou... Na našej strane rieky nie je veľa pracovných
príležitostí," cituje Slovenku v svojej reportáži spravodajca
britskej agentúry Reuters.
Pani Kollárová stelesňuje nádeje východnej Európy na ružovú
budúcnosť, ak získa v tomto roku pozvánky do NATO a EÚ.
Na novembrovom summite NATO v Prahe zrejme pozvú do aliancie až
sedem bývalých komunistických krajín a o tri týždne neskôr by mali
predstavitelia EÚ na summite v Kodani otvoriť dvere do únie desiatim
krajinám východnej Európy a Stredomoria. Rázne rozhodnutia by uviedli
východnú Európu do klubu moderných, demokratických trhových ekonomík
a definitívne tak zmazali deliace línie, ktoré vznikli na starom
kontinente po druhej svetovej vojne. Vznikla by tak najširšia svetová
zóna prosperity a stability.
Sú na to však politici pripravení?, pýta sa Reuters. Meškanie
obnovy štúrovského mosta v dôsledku napätia medzi Slovenskom
a Maďarskom napovedá, že európski politici možno ešte nie sú
pripravení na tohtoročné výzvy.
Agentúra rekapituluje dôvody vynechania SR z prvej vlny
rozšírenia NATO a pripomína signály USA, že nedovolia Slovensku
preniesť do NATO napätie voči maďarskej menšine, ktoré spomínaný most
pomáha preklenúť. Ak by Slovensko nedostalo pozvánku do EÚ súčasne
s Českou republikou, spôsobilo by to obrovské pohraničné
a hospodárske problémy.
"Naozaj sa obávame, že sa Maďarsko dostane do EÚ a Slovensko
nie. Potom bude most hranicou EÚ a boh vie, ako dlho bude trvať jeho
prekročenie," cituje Reuters robotníka Gabriela Szaza. O irónii
v tejto súvislosti hovorí aj starosta Štúrova Ján Oravec. "Most Márie
Valérie má spájať, nie rozdeľovať."
Rumunsko a Bulharsko, ktoré nie sú na zozname uchádzačov
o vstup do EÚ v roku 2004, sa tiež obávajú o zahraničné investície
a ekonomickú stabilitu, ak nedostanú pozvánky do NATO. Trojica
pobaltských krajín - Lotyšsko, Litva, Estónsko - a Slovinsko pozvánku
do NATO takmer isto dostanú, dodáva Reuters.
Hoci slovenskí politici môžu pripraviť svoju krajinu o pozvánku
do NATO, rozhodnutie o tom, či osem bývalých komunistických krajín
môže v decembri ukončiť svoje asociačné rokovania a pripojiť sa
v roku 2004 k EÚ je na európskej pätnástke.
V tom istom roku chcú do EÚ vstúpiť Malta a Cyprus.
Vzhľadom na tohtoročné voľby vo Francúzsku a Nemecku analytici
pochybujú, že predstavitelia EÚ prijmú rázne rozhodnutia
o financovaní rozšírenia únie, ktorým sa doteraz vyhýbali z obáv pred
stratou hlasov voličov vo svojich krajinách. "Politici myslia veľmi
lokálne a krátkodobo," tvrdí Heather Grabbeová, riaditeľka pre výskum
Centra pre reformu EÚ so sídlom v Londýne.
"Rozšírenie nie je u verejnosti veľmi populárne, ale to je
výsledok nedostatku politického vedenia... Myslíme na uchádzačov
o azyl a príspevky do poľnohospodárstva miesto na ukončenie studenej
vojny a scelenie rozdelenia Európy," dodala.
Tradícia únie dojednávať kompromisy v kľúčových otázkach na
summitoch nehovorí v prospech jednoduchého ukončenia rozhovorov,
ktoré si vyžiadajú obete od všetkých "v prospech poľských
poľnohospodárov, na výstavbu českých škôl a na pomoc estónskym
rybárom".
"Myslím, že otázka, kto je pripravený zaplatiť za rozšírenie,
je naozaj veľmi ťažká," konštatuje Ulrich Schröder, redaktor Monitoru
Deutsche Bank o rozšírení, ktorý na 75 percent predpovedá, že EÚ sa
rozšíri na východ až v roku 2005.
Časový harmonogram EÚ očakáva, že noví občania únie sa budú
môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v polovici roku
2004, čo ponecháva iba veľmi málo času na ratifikáciu dohôd o vstupe,
nehovoriac o prípadnom meškaní ich uzavretia.
Grabberová predpovedá turbulentnú záverečnú fázu rozhovorov,
ktoré by mali rozšíriť populáciu EÚ o jednu tretinu, no jej
ekonomickú výkonnosť iba o šesť percent. "Dôjde k veľkému boju
o krátkodobé národné záujmy... Zasa pôjde o bravčové namiesto
o pohľad do budúcna," uzatvára svoju reportáž agentúra Reuters.
V Rakúsku od nedele zadržali ďalších 18 ilegálnych emigrantov
Viedeň 15. januára (TASR) - Ďalších dovedna 18 ilegálnych emigrantov
zadržali príslušníci rakúskej armády Bundesheeru a pohraničnej
polície od nedele do dnešného dňa v spolkovej krajine Dolné Rakúsko.
Najviac utečencov - sedem - pochádzalo z Afganistanu a väčšina
prisťahovalcov prekročila ilegálnym spôsobom slovensko-rakúsku zelenú
hranicu.
Medzi zaistenými sa okrem Afgancov nachádzali ďalej štyri osoby
z Moldavska, traja Gruzínci, dvaja Arméni, ako aj jedna osoba z Iraku
a jedna z Palestíny. Emigrantov zadržali v pohraničnej dedine so SR
vo Wolfsthali, ďalej v Marcheggu a v okrese Gmünd.
Rakúsky Interpol eviduje päť prípadov kúpy áut ukradnutých v SR
Viedeň/Bratislava 15. januára (TASR) - V súvislosti s informáciami
denníka Kurier o údajnej spolupráci slovenských policajtov
v Bratislave s mafiou, ktorá sa špecializuje na krádeže áut, rakúsky
Interpol registruje asi päť prípadov, keď rakúski poškodení kúpili od
páchateľov späť ukradnuté autá.
Páchatelia poškodeným zatelefonovali, že ak chcú mať vozidlá
späť, musia zaplatiť určitú sumu, ktorá tvorila možno štvrtinu
skutočnej ceny auta, uviedol dnes pre TASR Rupert Sprinzl z Interpolu
vo Viedni, vedúci oddelenia pre krádeže automobilov.
V týchto piatich prípadoch poškodení skutočne zaplatili a auto
dostali späť, avšak v oveľa horšom stave ako pred krádežou. Keď sa
Interpol o niečom takom dozvie vopred, radí poškodeným autov od
zlodejov nekupovať. Poškodení totiž musia zaplatiť vopred a vôbec nie
je isté, či auto dostanú naozaj späť.
Na margo medializovaného prípadu o rakúskom občanovi albánskeho
pôvodu Haxhim Z., ktorí tvrdil, že v Bratislave pri odovzdávaní
ukradnutého vozidla boli prítomní slovenskí uniformovaní policajti,
Rupert Sprinzl uviedol, že rakúska strana sa skontaktovala
s Interpolom v Bratislave, kde prípad zaradili medzi veľmi dôležité
a prisľúbili Viedni všetku možnú podporu.
Na otázku, či tieto prípady neovplyvnili vzťahy medzi
slovenskými a rakúskymi vyšetrovateľmi Rupert Sprinzl povedal: "Niečo
také je samozrejme nepríjemné, ale na dobré vzťahy medzi rakúskou
a slovenskou políciou to nemá žiadny vplyv. Naopak, je to ďalší
prípad, na ktorom treba intenzívne spolupracovať. Také niečo sa občas
stáva - v Rakúsku, ale aj na Slovensku. Každá národná polícia má
podobné problémy."
Denník Kurier v článsku nazvanom "Mafia: Protestný list do
Bratislavy" takisto napísal, že rakúsky minister vnútra Ernst
Strasser chce svojmu slovenskému kolegovi napísať "ostrý" list,
v ktorom bude požadovať vysvetlenie. "Počul som, že taký lisť by sa
mal písať. Má sa v ňom ponúkať pomoc a spolupráca, respektíve sa má
o ňu žiadať," uviedol Sprinzl.
Poprel, že by išlo o protestný list, ako to napísal pondelňajší
Kurier. Taký list možno napísal poškodený, ale určite nie rakúske
ministerstvo vnútra alebo polícia. Sprinzl zároveň odmietol, že by to
mal byť "ostrý" list, pretože obe krajiny sú odkázané na spoluprácu
a takýto list by jej iba uškodil.
Maďarskí biskupi vítajú zákon a štatúte Maďarov v susedných krajinách
Viedeň/Budapešť 15. januára (TASR (TASR) - Katolícki biskupi Maďarska
uvítali zákon o štatúte Maďarov v susedných krajinách, ktorý
nadobudol účinnosť od 1. januára tohto roku.
Krajanský zákon zabezpečuje príslušníkom maďarskej menšiny
- s výnimkou Rakúska - v susedných krajinách osobitné výhody
v Maďarsku a stavia ich kvázi na úroveň maďarských štátnych občanov,
píše dnes rakúska tlačová agentúra APA.
Zákon zabezpečuje týmto Maďarom "možnosť udržať si spojenie
s materskou krajinou a celým maďarským národom". Konferencia biskupov
Maďarska osobitne uvítala skutočnosť, že medzi Maďarskom a Rumunskom
došlo v súvislosti s týmto zákonom k dohode, ktorá pomohla prekonať
spory medzi Maďarmi a Rumunmi. To umožní najpočetnejšej maďarskej
menšine v zahraničí, ktorá žije v rumunskom Sedmohradsku, využívať
výhody tohto zákona.
Biskupi vyjadrili "starosti" vyplývajúce z "vyjadrení
zakladajúcich nedôveru" k zákonu, ktoré podľa nich nie sú
opodstatnené. Koho tým výslovne myslia, nie je z vyhlásenia biskupov
jasné, skutočnosťou však je, že Slovensko má k zákonu výhrady, na
ktorých naďalej trvá.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v týchto dňoch vyhlásil, že
ustanovenia maďarského zákona, ktoré sú v rozpore s princípom
slovenskej suverenity, sa na území Slovenska nemôžu uplatňovať.
Krajanský zákon umožňuje príslušníkom maďarskej menšiny (v
prípade Rumunska aj Rumunom) pracovať tri mesiace v Maďarsku.
Zahraniční Maďari majú sociálne zabezpečenie a zľavy v prostriedkoch
verejnej dopravy.
Maďarskí študenti zo susedných krajín dostanú študijnú podporu.
Kto sa považuje za Maďara v zmysle tejto právnej normy, stanovujú
spolky a organizácie zahraničných Maďarov.
Na základe ich súhlasu sa žiadateľom bude vydávať preukaz
zahraničného Maďara. Zákon sa týka Maďarov na Slovensku, v Rumunsku,
na Ukrajine, v Juhoslávii, Chorvátsku a Rumunsku - vo všetkých týchto
krajinách žijú približne tri milióny Maďarov. Rakúsko bolo
z účinnosti zákona výslovne vyňaté.
Zákon sa stretol s kritikou aj v Maďarsku predovšetkým pre
otvorenie trhu pracovných síl. V reakcii na tieto kritické hlasy
biskupi vyslovili nádej, že tí maďarskí občania, ktorí sa obávajú
znevýhodnenia krajanským zákonom, "odsunú svoje vlastné záujmy do
pozadia".
Maďarský premiér Viktor Orbán zdôrazňuje v poslednom čase
"národný" kurz, aby zobral vietor z plachiet krajne pravicovým silám
v Maďarsku. Až vstúpi Maďarsko do Európskej únie, zákon vo svojej
súčasnej podobe nemôže platiť ďalej. Podľa Orbána je s Bruselom
dohodnuté, že potom sa bude musieť zákon novelizovať, končí svoju
správu APA.
Rakúsky minister vnútra zaslal Šimkovi list
Viedeň 15. januára (TASR) - Rakúsky spolkový minister vnútra Ernst
Strasser zaslal svojmu slovenskému rezortnému kolegovi Ivanovi
Šimkovi list, v ktorom ho žiada vyšetriť údajnú spoluprácu
slovenských policajtov s mafiou pri krádeži rakúskych áut.
Pre TASR to dnes večer potvrdil hovorca rakúskeho ministra
Gerhard Karnem. O ďalších podrobnostiach hovorca a tlačový odbor
spolkového ministerstva vnútra bude informovať v stredu. Strasser
v liste zároveň ponúkol Šimkovi pomoc pri vyšetrovaní. Slovenský
minister dostal list počas dnešného dňa.
Od štvrtka minulého týždňa sa Sekcia kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra SR zaoberá zatiaľ jedným podnetom
rakúskeho občana, súvisiacim s údajnou spoluprácou niektorých
príslušníkov Policajného zboru so zlodejmi áut.
Sekcia je podľa jej generálneho riaditeľa Jozefa Kreta
v kontakte so slovenskou i rakúskou pobočkou Interpolu. Informácie
o údajnej spolupráci policajtov so zlodejmi áut nechal dnes preveriť
aj prezident Prezídia Policajného zboru Pavel Zajac. Výsledky mu
predloží prvý viceprezident Jaroslav Spišiak, na základe nich prijme
Zajac opatrenia.
V súvislosti s informáciami denníka Kurier o údajnej spolupráci
slovenských policajtov v Bratislave s mafiou, ktorá sa špecializuje
na krádeže áut, rakúsky Interpol registruje asi päť prípadov, keď
rakúski poškodení kúpili od páchateľov späť ukradnuté autá.
Páchatelia poškodeným zatelefonovali, že ak chcú mať vozidlá
späť, musia zaplatiť určitú sumu, ktorá tvorila možno štvrtinu
skutočnej ceny auta, uviedol dnes pre TASR Rupert Sprinzl z Interpolu
vo Viedni, vedúci oddelenia pre krádeže automobilov.
V týchto piatich prípadoch poškodení skutočne zaplatili a auto
dostali späť, avšak v oveľa horšom stave ako pred krádežou. Keď sa
Interpol o niečom takom dozvie vopred, radí poškodeným autov od
zlodejov nekupovať. Poškodení totiž musia zaplatiť vopred a vôbec nie
je isté, či auto dostanú naozaj späť.
Na margo medializovaného prípadu o rakúskom občanovi albánskeho
pôvodu Haxhim Z., ktorí tvrdil, že v Bratislave pri odovzdávaní
ukradnutého vozidla boli prítomní slovenskí uniformovaní policajti,
Rupert Sprinzl uviedol, že rakúska strana sa skontaktovala
s Interpolom v Bratislave, kde prípad zaradili medzi veľmi dôležité
a prisľúbili Viedni všetku možnú podporu.
Maďarsko obmedzí počet pracovníkov zo zahraničia na svojom území
Budapešť 15. januára (TASR) - Maďarsko dnes oznámilo, že v tomto roku
obmedzí počet pracovníkov zo zahraničia, ktorí dostanú pracovné
povolenia v Maďarsku.
Vláda premiéra Viktora Orbána sa týmto krokom snaží
o upokojenie opozície, ktorá vyslovila obavy, že v dôsledku
maďarsko-rumunskej dohody súvisiacej s maďarským krajanským zákonom
bude Maďarsko zaplavené lacnou pracovnou silou z Rumunska.
Podľa hovorcu vlády Gábora Borókaiho sa bude o prácu v Maďarsku
uchádzať len 81.320 osôb, čo sa rovná číslu voľných pracovných miest
z minulého roku. Počet cudzincov, ktorí budú pracovať v Maďarsku
v roku 2002 musí byť nižší ako počet voľných pracovných miest v roku
2001, uviedol hovorca.
Toto rozhodnutie predchádzali ostré kritika najmä
predstaviteľov opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP),
ktorí poukazovali na nebezpečenstvo vyplývajúce z otvorenia
maďarského trhu práce pre občanov Rumunska.
Maďarský zákon o štatúte Maďarov v susedných krajinách, ktorý
nadobudol účinnosť od 1. januára tohto roku, umožňuje príslušníkom
maďarskej menšiny na Slovensku, v Rumunsku a v ďalších krajinách
uchádzať sa o rôzne sociálne a kultúrne výhody v Maďarsku, vrátane
práce na obmedzené časové obdobie.
V decembri minulého roku uzavreli Maďarsko a Rumunsko dohodu,
ktorá umožní uplatňovanie tohto zákona aj v Rumunsku. Podľa memoranda
o porozumení sa budú o prácu v Maďarsku môcť uchádzať nielen rumunskí
Maďari, ale aj občania rumunskej národnosti.
