Die Presse: Cestu do EÚ Slovensko nepreruší ani po parlamentných
voľbách
Viedeň 16. januára (TASR) - Slovensko bude v nastúpenej ceste
integrácie do európskych a transatlantických štruktúr pokračovať aj
po jesenných parlamentných voľbách, a to aj v prípade výmeny vládnej
garnitúry. V rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die
Presse to zdôraznila podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu
Mária Kadlečíková.
V súvislosti s rastúcimi volebnými preferenciami HZDS
Kadlečíková upozornila na skutočnosť, že Slovensku zostávajú
kapitoly, uzatvorené v prístupových rokovaniach s EÚ a doteraz
dosiahnutý pokrok je nezvratný.
"Slovensko sa po voľbách celkom isto neocitne v izolácii, to
máme už dávno za sebou," zdôraznila vicepremiérka. Zároveň priznala,
že náhly rast sympatií HZDS voči NATO ju prekvapil, avšak o členstvo
v EÚ mala záujem aj vláda Vladimíra Mečiara. Dnes je už nesporné, že
súčasný kabinet v Bratislave dosiahol v zahraničnopolitickej oblasti
viac pokrokov, ako predchádzajúca vláda, nepodarilo sa mu ale
vyriešiť množstvo vnútropolitických problémov.
V rozhovore Mária Kadlečíková opäť potvrdila, že na Slovensku
neprišlo k sprenevere finančných prostriedkov z fondov EÚ, zároveň
podotkla, že táto aféra krajine uškodila. A síce v tom, že zle
vypracovanými, netransparentnými projektmi, ktoré EÚ odmietla,
stratila SR niekoľko rokov.
"Podozrivému vládnemu úradníkovi sme nemohli dokázať, že sa on
sám nejakým spôsobom obohatil. A to predovšetkým preto, že on sám sa
nepostaral o predpísanú dokumentáciu svojich rozhodnutí. Či sa svojím
lajdáctvom dopustil len porušenia pracovnej disciplíny alebo aj
trestného konania, ukáže ďalšie vyšetrovanie. Prípad bol však pre nás
tvrdou školou," povedala slovenská vicepremiérka.
Záver rozhovoru pre rakúsky denník patril problematike
Benešových dekrétov a jadrovým elektrárňam na Slovensku.
Benešove dekréty nie sú témou na rokovaniach s EÚ, pripomenula
Kadlečíková a upozornila na to, že slovenský parlament sa v roku 1991
karpatským Nemcom ospravedlnil a rozhodne odmietol princíp
kolektívnej viny.
V prípade jadrových elektrární je slovenská vicepremiérka
presvedčená, že jej krajina si všetky sľuby dané v tejto oblasti aj
splní - bez ohľadu na to, či sa k moci dostane súčasná opozícia.
Napokon aj ona označuje za svoju prioritu členstvo krajiny
v Európskej únii, povedala v závere Mária Kadlečíková.
Orbán má pocit, že jeho vláda musí počas rokovaní so SR čeliť útokom
odzadu
Budapešť 16. januára (TASR) - Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán
má niekedy pocit, že kým jeho vláda absolvuje o krajanskom zákone
ťažké rokovania so Slovenskom, musí čeliť útokom (opozície) odzadu.
Vyplýva to z jeho slov v rozhovore pre verejnoprávnu Maďarskú
televíziu, ktorý odvysielali v utorok večer.
Premiér zdôraznil aj pri tejto príležitosti význam zomknutia sa
na národnej úrovni, pretože tak možno aj na medzinárodnej scéne
dosiahnuť lepšie výsledky.
Podpísané maďarsko-rumunské vyhlásenie, ani pripravovaná
bilaterálna medzivládna dohoda neohrozia pracovné príležitosti
v Maďarskej republike, zdôraznil Orbán v interview pre Maďarskú
televíziu i v dnešnom pravidelnom rozhovore pre Maďarský rozhlas.
Orbán vyhlásil, že dvojstranný dokument je dobrý pre obe
strany, poslúži dobrým susedských vzťahom, a predovšetkým záujmom
zahraničných Maďarov. Zároveň pripomenul, že o jeho obsahu
konzultoval vopred nielen s predstaviteľmi maďarských parlamentných
strán, ale aj s vedením Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku.
Maďarský premiér vyjadril dnes nádej, že v priebehu
týždňa-dvoch každý uzná nesprávnosť útokov na vládu prostredníctvom
nepravdivých argumentov a že všetci zainteresovaní sa vráti
k celonárodnému konsenzu, v duchu ktorého Zákon o Maďaroch
v susedných štátoch schválil parlament 92-percentnou väčšinou hlasov.
Na ambasáde SR sa hovorilo o rozšírení vysielania RFE/RL a Múzeu
studenej vojny
Washington 16. januára (TASR) - Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda
(RFE/RL) začne koncom mesiaca vysielať do Afganistanu v dvoch
jazykoch (paštúnskom a darí). O mesiac neskôr začne aj vysielanie
v troch severokaukazských jazykoch, vrátane čečenčiny.
Prezident rozhlasovej stanice Tom Dine o tom informoval
v utorok večer miestneho času na recepcii projektu Múzeum studenej
vojny, dejiskom ktorej bola slovenská ambasáda vo Washingtone.
Tom Dine v slávnostnom vystúpení pri príležitosti 10. výročia
ukončenia studenej vojny ubezpečil, že Radio Free Europe/Radio
Liberty bude pokračovať vo svojej činnosti, šírení idey slobody
a naďalej si bude klásť za prioritnú úlohu vecné a pravdivé
informovanie verejnosti.
Zastupiteľské úrady SR, ako aj Bulharska, ČR, Litvy, Lotyšska,
Maďarska a Rumunska podporili iniciatívu Francisa Garyho Powersa na
zriadenie Múzea studenej vojny a poskytli mu aj exponáty pre rodiacu
sa zbierku. Iniciátor je synom pilota amerického špionážneho
lietadla, ktoré v 60. rokoch zostrelili nad územím bývalého
Sovietskeho zväzu.
Otázku definitívneho umiestnenia inštitúcie pripomínajúcej
obdobie studenej vojny sa ešte nepodarilo doriešiť. Francis Gary
Powers v noci nadnes SEČ pripomenul, že sa ešte stále čaká na
postavenie dôstojného pamätníka pre často bezmenných hrdinov, ktorí
položili životy v boji za slobodu v spomínanom období.
Népszabadság:Vzájomné slovensko-maďarské obviňovanie v kauze Gabčíkovo
Budapešť 16. januára (TASR) - Po nádejnom rozbehu dvojstranných
konzultácií sa slovensko-maďarské rokovania o riešení sporu o Sústavu
vodných diel (SVD) na Dunaji, zdá sa, opäť zastavili. Bratislava
preferuje opätovne vodné dielo, zatiaľčo podľa maďarskej
interpretácie už skôr uznala, že jeho výstavbu si nemôže vynútiť,
píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.
V desaťročnom spore sa doteraz nezrodil dokument, ktorý by
načrtol harmonogram definitívneho riešenia.
Ako uviedol v týchto dňoch pre Népszabadság splnomocnenec vlády
SR pre problematiku SVD Gabčíkovo-Nagymaros Dominik Kocinger,
zodpovednosť za prešľapovanie na mieste nesie Budapešť.
Slovenský znalec problematiky spochybnil informácie údajných
maďarských odborníkov, podľa ktorých sa vlani istý čas rysovala nádej
na dohodu oboch strán.
Už päť mesiacov po vyhlásení rozsudku v Haagu sme sa dohodli,
avšak iba o otázkach zodpovedajúcich princípom rámcovej dohody. Keďže
tento dokument maďarská vláda pred štyrmi rokmi vypovedala, vznikla
nová situácia a početné odborné otázky bolo treba znovu prerokovať.
Napríklad bez komplexnej štúdie o účinkoch nemožno zodpovedne
rozhodnúť o čo najvhodnejšom riešení dunajskej problematiky, ak by sa
nepostavil dolný stupeň SVD, uviedol Dominik Kocinger.
Podľa jeho slov slovenská strana sa usilovala o vedecké
zodpovedanie otázok, kým vedúci maďarskej delegácie neustále
inicioval, aby SR rezignovala na požiadavku vybudovať dolný stupeň
SVD a potom sa rokovania urýchlia. "My však trváme na tom, že úlohou
schválených odborných skupín je s vedeckou vecnosťou porovnať, či je
pre obe krajiny lepšia a výhodnejšia realizácia medzištátnej zmluvy
z roku 1977 alebo maďarskými partnermi navrhované riešenie,"
podčiarkol splnomocnenec vlády SR.
Slovenskí experti, ktorých zloženie sa v uplynulom takmer
jedenapol desaťročí sotva zmenilo, očakávajú, že ich maďarskí
partneri dostanú príležitosť vyjadriť sa k otázke, pretože doteraz
hovorili takmer výlučne iba vedúci maďarských delegácií, uviedol
Dominik Kocinger. Dodal, že to považuje za jednu zo skutočných príčin
meškania plánovaného podpísania medzištátnej dohody, ktorá by bola
obsahovala aspoň princípy riešenie právneho sporu.
Splnomocnenec maďarskej vlády pre dunajskú problematiku László
Székely pre denník naopak uviedol, že na rozdiel od Bratislavy má
maďarská strana pocit, že urobila všetko pre dosiahnutie dohody.
V druhý aprílový deň 2001 predložila slovenskej strane podrobne
vypracovaný návrh dohody. Na jeseň však vysvitlo, že slovenská strana
nehľadá riešenie v doterajších návrhoch, ale chce sa opäť vrátiť
k posudzovaniu možnosti výstavby dolného stupňa SVD. Obe strany sa
pri rokovaniach nakoniec vlani dohodli iba na tom, že spornými
otázkami sa budú namiesto účastníkov plenárnych rokovaní zaoberať dve
pracovné skupiny. Ani v jednej z nich sa však predbežne nedosiahla
ani dohoda o samotných tematických okruhoch.
Plánované podpísanie bilaterálnej dohody do konca súčasného
volebného cyklu tak už nie je možné. Podľa Székelyovych slov možno za
najväčší výsledok končiaceho sa volebného obdobia považovať návrat
rokovaní na cestu stavenú Haagom a vypracovanie komplexného návrhu
o realizácii verdiktu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý SR prijala
ako základ pre rokovania. Terajšie konzultácie prebiehajú práve
o tomto dokumente.
Za jednoznačný neúspech označuje maďarský denník fakt, že do
starého dunajského koryta ani v súčasnosti netečie viac vody ako pred
štyrmi rokmi. O praktických detailoch akceptovaného návrhu maďarskej
strany na zvýšenie prietoku výmenou za podiel gabčíkovskej energie,
ktorej sa MR zriekla, sa musí ešte rokovať. Podľa Székelyovho názoru
je hlavnou prekážkou dohody o novom rozdelení vôd predĺženie
platnosti príslušného dokumentu z októbra 1997, keď sa vláda premiéra
Gyulu Horna údajne ani nepokúsila dosiahnuť zmenu pre Maďarsko
nevýhodného rozdelenia.
O hlavných bodoch realizácie verdiktu MSD v Haagu panuje
v Maďarsku zhoda názorov, postoj vlády ani opozícia významnejšie
nekritizovala, povedal pre Népszabadság László Székely. Poznamenal,
že blížiace sa parlamentné voľby pozíciu MR pri rokovaniach so SR
neovplyvnia.
Líder opozičných socialistov László Kovács v tejto súvislosti
pripomenul protivládnu kampaň, ktorú v súvislosti so SVD
Gabčíkovo-Nagymaros viedli vtedy opozičné a dnes vládne sily v roku
1998. Mladí demokrati vtedy sľubovali, že problém dokážu ako vládna
sila adekvátne vyriešiť, avšak Orbánovej vláde sa nepodarilo v ničom
dosiahnuť pokrok, povedal. Platí to napriek tomu, že na Slovensku
vznikla medzičasom vláda, ktorá naznačovala viac ochoty dohodnúť sa
ako predchádzajúci Mečiarov kabinet. Postoj a pozíciu súčasnej vlády
sme nemohli kritizovať, pretože neboli evidentne konkrétne. "Čo sme
v kauze Gabčíkovo mohli kritizovať, to bolo ničnerobenie Orbánovcov,"
zdôraznil niekdajší šéf maďarskej diplomacie.
DPA: Predstaviteľ Tisovho režimu dostal vysoké štátne vyznamenanie
Hamburg/Bratislava 16. januára (TASR) - Vysokopostavený predstaviteľ
fašistického Tisovho režimu, 92-ročný Jozef Mikuš, dostal na
Slovensku najvyššie štátne vyznamenanie.
Ako dnes ďalej oznámila nemecká agentúra DPA, už pred dvoma
týždňami dostal Mikuš Pribinov kríž I. triedy. Na túto skutočnosť
upozornil až dnes zverejnený protestný list popredných slovenských
historikov.
Návrh na vyznamenanie Mikuša podal minister spravodlivosti Ján
Čarnogurský. Jemu a jeho Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH)
v minulosti opakovanie vytýkali, že prikrášľuje zločiny Tisovho
režimu, uviedla DPA.
Agentúra pripomína, že Mikuš bol počas druhej svetovej vojny
veľvyslancom slovenského štátu v Taliansku a Španielsku a potom
zastával vysoký úradnícky post v Tisovom aparáte. Režim slovenského
štátu poslal do koncentračných táborov asi 60.000 slovenských židov.
D. Lipšic v Španielsku rokoval o boji proti korupcii a organizovanému
zločinu
Madrid 16. januára (TASR) - O zavedení úradu špeciálneho prokurátora
na boj proti korupcii rokoval dnes v rámci dvojdňovej pracovnej
návštevy Španielska vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR
Daniel Lipšic.
Hlavným cieľom Lipšicovej návštevy, ktorá sa koná na pozvanie
španielskeho verejného prokurátora špecializujúceho sa na boj proti
korupcii a organizovanému zločinu Jorgeho Espinu, je získať praktické
poznatky o fungovaní špeciálnej prokuratúry v Španielsku.
Počas prvého dňa návštevy D. Lipšic navštívil úrad Carlosa
Jimenéza Villareja, generálneho prokurátora pre boj proti korupcii,
a prokuratúru, kde sa bližšie oboznámil s jej činnosťou. So
španielskymi kolegami rokoval aj o slovenskom návrhu zákona, ktorý
vznikol v spolupráci s nimi.
Ministerstvo spravodlivosti v decembri predložilo do
legislatívneho procesu návrh zákona o špeciálnom prokurátorovi na boj
proti korupcii a organizovanému zločinu. "Hlavným cieľom špeciálneho
prokurátora a jeho úradu by bolo prelomiť personálne väzby, ktoré
existujú najmä na regionálnej a miestnej úrovni medzi rôznymi
štátnymi orgánmi a predstaviteľmi orgánov činných v trestnom konaní,
čo znemožňuje správne a rázne vyšetrovanie korupčných podozrení,"
povedal D. Lipšic pre TASR.
Španielska špeciálna prokuratúra má kompetenciu najmä v oblasti
finančných deliktov a korupcie, slovenská špeciálna prokuratúra
- pokiaľ návrh zákona bude schválený v parlamente - by mala
v kompetencii korupčné aféry a organizovaný zločin. Jeho páchateľov
v SR zatiaľ žalujú rôzni prokurátori, ktorým úrady zatiaľ nie sú
schopné zabezpečiť dlhodobú ochranu, uzavrel Lipšic.
O pozvaní nových členov rozhodne NATO až tesne pred summitom v Prahe
Brusel 16. januára (TASR) - Rozšírenie bude hlavnou témou
tohtoročného programu Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ však nie je
možné odhadnúť, koľko krajín dostane pozvánku na členstvo
a rozhodnutie príjme NATO zrejme až tesne pred novembrovým summitom
v Prahe. V Bruseli to dnes povedal generálny tajomník NATO George
Robertson.
Počet pozvaných bude od jeden po deväť, pretože máme deväť
kandidátskych krajín. Nepoznám však odpoveď, koľko krajín to nakoniec
bude, a túto odpoveď nepozná nikto, povedal Robertson novinárom na
dnešnom novoročnom stretnutí.
Z jeho rozhovorov s novinármi jasne vyplynulo, že rozhodnutie
ponechajú členské krajiny až na poslednú chvíľu pred pražským
summitom. Podľa vysokých predstaviteľov NATO sú jedným z dôvodov
k tomu aj parlamentné voľby na Slovensku.
Robertson kandidátske krajiny upozornil, že členstvo v NATO nie
je odmenou, ale veľkou zodpovednosťou. "Ak sa krajina chce pripojiť
k aliancii, musí priniesť istú hodnotu, nielen získavať prospech
z členstva," vyhlásil Robertson.
Skutočná diskusia o tom, ktoré z deviatich kandidátskych krajín
by mali dostať v Prahe pozvánku, sa podľa neho začne na májovom
stretnutí ministrov zahraničia členských štátov NATO v islandskom
Reykjaviku. Zdroje NATO sú však za to, aby členské krajiny svoje
konkrétne návrhy nezverejňovali až do septembrových volieb v SR.
O členstvo v aliancii sa uchádzajú Slovensko, Slovinsko,
Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko
a Albánsko. Podľa diplomatov majú najväčšie šance na pozvanie v Prahe
Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské štáty. V prípade Slovenska však
mnohí pripomínajú septembrové voľby.
Rakúska polícia má záujem o úplné objasnenie krádeží áut v SR
Viedeň 16. januára (TASR) - Rakúski vyšetrovatelia majú záujem
o úplné objasnenie údajnej spolupráce slovenských policajtov so
skupinami organizovaného zločinu pri krádežiach rakúskych automobilov
v Bratislave.
Rakúska strana má záujem na tom, aby páchatelia týchto činov
boli vypátraní a postavení pred súd bez ohľadu na to, či sú do
prípadov zapletení policajti alebo nie, uviedol dnes pre TASR Rupert
Sprinzl z Interpolu vo Viedni, vedúci oddelenia pre krádeže
automobilov.
Polícia vo Viedni spolupracuje v podobných prípadoch so
slovenskými kolegami už roky a táto spolupráca je podľa Sprinzla
trvalá a dobrá. Rakúski vyšetrovatelia odovzdali informácie o týchto
prípadoch partnerom v Bratislave a teraz je na rade slovenská strana,
dodal Sprinzl.
V súčasnosti nemá rakúsky Interpol žiadne hlásenie o podobných
prípadoch v ostatných susedných krajinách, čo však podľa Sprinzla
neznamená, že sa tam nevyskytujú praktiky so spätným odkúpením
vozidiel. Interpol vo Viedni takisto nevie nič o tom, že by do
krádeží automobilov v ďalších štátoch bola zapojená polícia.
Interpol vo Viedni eviduje päť prípadov, v ktorých poškodení
uviedli, že im páchatelia na Slovensku ponúkli ukradnuté automobily
na spätné odkúpenie. Všetci poškodení tak naozaj urobili napriek
tomu, že Interpol im to neodporučil. Ich vozidlá boli vo väčšine
prípadov značne poškodené.
Podľa Sprinzla neexistuje žiadna záruka, že po zaplatení
požadovanej čiastky dostanú poškodení svoje vozidlá skutočne v stave,
v akom boli pred krádežou. V šiestom prípade podľa výpovede
poškodeného asistoval pri spätnom odkúpení uniformovaný slovenský
policajt.
Rakúsky spolkový minister vnútra Ernst Strasser zaslal svojmu
rezortnému kolegovi v SR Ivanovi Šimkovi list upozorňujúci na možnú
spoluprácu slovenských policajtov so zlodejmi áut. Šimko už pripravil
odpoveď svojmu kolegovi a vydal pokyny, aby sa príslušní policajní
pracovníci spojili s bezpečnostným pridelencom na rakúskej ambasáde
pre vytvorenie konkrétneho základu na spoluprácu s Rakúšanmi.
Robertson: Členstvo v NATO nie je odmena, ale zodpovednosť
Brusel 16. januára (TASR) - Prijatie kandidátskych krajín z východnej
Európy do NATO "nie je darom alebo odmenou", ale veľkou
zodpovednosťou. Každá krajina musí do aliancie priniesť
"zodpovedajúcu hodnotu", nielen získavať prospech z členstva. Povedal
to dnes v Bruseli generálny tajomník NATO George Robertson.
Rozšírenie bude podľa neho dominovať tohtoročnému programu
aliancie. Zatiaľ však nie je možné odhadnúť, koľko krajín dostane
pozvánku na členstvo. Závisí to od mnohých podmienok a NATO bude ich
plnenie vyhodnocovať "do poslednej chvíle pred summitom v Prahe",
ktorý sa uskutoční v druhej polovici novembra, povedal na novoročnom
stretnutí s novinármi šéf aliancie.
"Počet pozvaných bude od jeden po deväť, pretože máme deväť
kandidátskych krajín. Nepoznám však odpoveď, koľko krajín to nakoniec
bude, a túto odpoveď nepozná nikto," povedal Robertson, podľa ktorého
bude konečné rozhodnutie politické.
Podľa nemenovaných vysokých predstaviteľov aliancie bude NATO
čakať s definitívnym rozhodnutím až na výsledky septembrových volieb
na Slovensku a prvé výroky či kroky nových vládnych síl. Upozorňujú,
že "slovenský prípad" bude treba posúdiť vo veľmi krátkom čase.
Washingtonská zmluva, ktorou NATO vzniklo, nepočíta s vylúčením
člena, pred prijatím každej novej krajiny je preto dôkladne preveriť
stav demokracie u tohto kandidáta. "Opatrnosť je teda namieste,"
tvrdia zdroje NATO.
Robertson kandidátske krajiny upozornil, že členstvo v NATO nie
je odmenou, ale veľkou zodpovednosťou. "Ak sa krajina chce pripojiť
k aliancii, musí priniesť istú hodnotu, nielen získavať prospech
z členstva," vyhlásil Robertson.
Skutočná diskusia o tom, ktoré z deviatich kandidátskych krajín
by mali dostať v Prahe pozvánku, sa podľa neho začne na májovom
stretnutí ministrov zahraničia členských štátov NATO v islandskom
Reykjavíku. Zdroje NATO sú však za to, aby členské krajiny svoje
konkrétne návrhy nezverejňovali až do septembrových volieb v SR.
O členstvo v aliancii sa uchádzajú Slovensko, Slovinsko,
Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko
a Albánsko. Podľa diplomatov majú najväčšie šance na pozvanie v Prahe
Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské štáty. V prípade Slovenska však
mnohí pripomínajú septembrové voľby.
Ďalšími prioritami NATO na tento rok sú podľa Robertsona
pokračovanie mierových operácií na Balkáne, ďalší rozvoj vzťahov
s Ruskom a Ukrajinou a zapojenie sa do boja proti terorizmu. V tejto
súvislosti tiež oznámil, že NATO dnes pre potreby USA poskytlo ďalšie
dve výzvedné lietadlá AWACS.
Slovenská diplomacia žne úspechy v USA
Washington 16. januára (TASR) - Slovenská diplomatická misia vo
Washingtone sa medzi diplomatmi, americkými politikmi a odborníkmi
považuje za jednu z najaktívnejších v hlavnom meste, najmä pokiaľ ide
o zoznamovanie americkej verejnosti s problematikou krajín východnej
Európy.
Nové veľmi atraktívne a efektívne koncipované priestory misie
poskytujú príjemné prostredie pre mnohé spoločné multinárodné akcie.
Navyše, slovenského veľvyslanca Martina Bútoru sprevádza vo
Washingtone povesť erudovaného odborníka, ktorého názor si radi
vypočujú nielen jeho kolegovia z diplomatickej komunity, ale aj
v americkom Kongrese a v mnohých washingtonských thing-tankoch.
Najnovšie slovenská diplomatická misia v utorok večer za
spolupráce veľvyslanectiev Bulharska, Maďarska, Lotyšska, Litvy
a Rumunska pripravili spomienkový večer na obdobie studenej vojny
a na jej tragické dôsledky na malé krajiny v strednej a východnej
Európe.
Súčasťou večera bola prezentácia projektu budovania Múzea
studenej vojny. Táto mimovládna inštitúcia si predsavzala pomáhať pri
vzdelávaní verejnosti a podieľať sa na výskume globálnych politických
a ideologických konfrontácií medzi Východom a Západom od skončenia
druhej svetovej vojny až rozpad Sovietskeho zväzu.
Slovensko do tohto múzea prispelo niekoľkými exponátmi, vrátane
uniforiem príslušníkov bývalej Československej armády. Dar prevzal
autor projektu Francis Gary Powers ml. Jeho otec pilotoval špionážne
lietadlo U2, ktoré Sovieti nad svojim územím v roku 1960 zostrelili.
"Slovensko je krajinou, kde pripomínanie si minulosti
a vyrovnávanie sa s minulosťou je nesmierne dôležité. Studená vojna
nás zasiahla kruto, pretože sme boli aj vlastným pričinením
zmanipulovaní na tú menej šťastnú stranu rozdeleného sveta," povedal
na adresu podujatia pre TASR slovenský veľvyslanec v USA Martin
Bútora.
"Treba vedieť o tom, čo sa stalo a robiť všetko pre to, aby
mladí ľudia na Slovensku sa o desať až 20 rokov, o 30 či viac rokov
nemuseli sťažovať, že o období studenej vojny nič nevedeli,"
zdôraznil Bútora.
Slovenský diplomat svojich hostí informoval tiež o zákonoch,
ktoré slovenský parlament v poslednom čase prijal a súviseli
s obdobím studenej vojny. Prítomní odborníci vyjadrili obavy, aby
veľká koalícia v boji proti terorizmu neodklonila pozornosť politikov
od porušovania ľudských práv vo svete.
Robertson: Členstvo SR v NATO bude závisieť od volieb
Brusel 16. januára (TASR) - Generálny tajomník NATO George Robertson
spája úsilie Slovenska o členstvo v aliancii s výsledkami
parlamentných volieb, ktoré sa v SR uskutočnia na jeseň a môžu
teoreticky znamenať návrat niekdajšieho autoritatívneho premiéra
Vladimíra Mečiara, píše dnes britská agentúra Reuters.
Hoci Robertson odmietol predpovedať, ktoré z deviatich
kandidátskych krajín budú po novembrovom summite v Prahe nakoniec do
aliancie prizvané, na recepcii pre médiá v sídle NATO sa dnes pomerne
bez obalu vyjadril o Slovensku.
"Slováci, ktorí pôjdu do volieb, by tak mali robiť s doširoka
otvorenými očami," zdôraznil na adresu obyvateľov Slovenska, ktorí
pristúpia k volebným urnám len niekoľko týždňov pred pražským
summitom NATO. "Musia si byť vedomí toho, že ľudia sa na nich
dívajú," dodal generálny tajomník. Poznamenal, že pred slovenskými
voľbami neočakáva konsenzus 19 členských štátov aliancie o SR.
Reuters pripomína, že západné krajiny si po väčšinu 90. rokov
držali Slovensko od tela kvôli nedemokratickým praktikám V. Mečiara.
Ten si vyslúžil kritiku Západu pre šliapanie po právach národnostných
menšín, prenasledovanie politických oponentov a médií a zneužívanie
právomocí.
V dôsledku toho Európska únia v roku 1998 vylúčila Slovensko
z rozhovorov o vstupe, a podobne sa zachovala aj samotná
Severoatlantická aliancia, keď popri prijatí Poľska, Maďarska
a Českej republiky do svojich radov vynechala Slovensko, ležiace
priamo medzi týmito troma krajinami.
Vzťahy Slovenska so Západom zlepšila až súčasná vláda Mikuláša
Dzurindu, ktorá sa po voľbách v roku 1998 ujala moci, pripomína
Reuters. Napriek tomu sa však pozorovatelia obávajú, že tohtoročné
voľby by mohli znamenať ďalší návrat Mečiara a jeho spojencov na čelo
krajiny.
Dôvodom na obavy sú okrem iného najmä predvolebné prieskumy,
v ktorých tento "charizmatický populista" naďalej výrazne vedie. Hoci
sám bol kedysi zásadne proti vstupu Slovenska do aliancie, teraz
prešiel ideologickou premenou a dnes je podľa vlastných slov spolu so
svojou stranou silným zástancom vstupu Slovenska do NATO i EÚ, dodáva
Reuters.
Na otázku, ako môže NATO posudzovať novú vládu tak skoro po
nástupe do funkcie, Robertson odpovedal: "Hľadíme dozadu rovnako ako
dopredu. NATO neprijme žiadnu krajinu, ktorá nebude mať demokratické
inštitúcie a vládu zákona. K týmto normám sa musí zaviazať," cituje
Reuters slová G. Robertsona.
