BRATISLAVA (SME - bog, jo) - Ak Národná rada SR znemožní E. Spišákovi zložiť poslanecký sľub a ujať sa tak funkcie poslanca, znemožní tým uplatnenie základného princípu demokracie, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju uplatňujú priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Zhodli sa na tom viacerí právnici i politici v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR (ÚS SR) v kauze Spišák-Hruška. Ak parlament rozhodnutie súdu nezrealizuje a neumožní Spišákovi nastúpiť do NR SR, okrem porušenia ústavy poruší aj viacero medzinárodných dokumentov, ktorými je SR viazaná. Napríklad tzv. kodanský dokument, v ktorom sa SR zaviazala zabezpečiť, aby kandidáti, ktorí vo voľbách získajú zákonom požadovaný potrebný počet hlasov, boli náležite uvedení do funkcie. Nerešpektovanie demokratických pravidiel zrejme opäť vyvolá negatívny ohlas zahraničia voči Slovensku, rovnako ako v prípade Gaulieder. ÚS SR vo štvrtok rozhodol, že parlament porušil svojím uznesením z februára 1997 ústavné práva E. Spišáka, ktorý mal nastúpiť do NR SR namiesto zosnulého poslanca SNS B. Kunca. Vládna koalícia však na tento post presadila L. Hrušku. Sudca ÚS SR J. Drgonec, ktorý bol v tejto kauze sudcom-spravodajcom, v rozhovore pre SME včera konštatoval, že rozhodnutie ÚS SR sa podľa novely zákona č. 293 z roku 1995 o ÚS SR stáva vykonateľným dňom jeho vyhlásenia.
(Dokončenie z 1. strany)
"Rozhodnutie ÚS SR je záväzné pre NR SR, ktorá by sa mala správať spôsobom zodpovedajúcim princípom právneho štátu," zdôraznil Drgonec. Podľa jeho slov by parlament mal zrušiť predmetné uznesenie, mandátový výbor preskúmať, či E. Spišák spĺňa podmienky ustanovenia náhradníka za poslanca. Ak áno, E. Spišák by mal zložiť sľub a funkciu poslanca začať vykonávať. Na otázku SME, či je parlament legitímny, ak v ňom rozhodujú a hlasujú už dve osoby v rozpore s ústavou, Drgonec odpovedal: "Je to veľmi zložitá otázka a sám si neviem na ňu dať odpoveď." Bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR E. Valko pre SME včera potvrdil, že zodpovednosť za porušenie ústavného práva Spišáka parlamentom i za nápravu tohto stavu osobne nesie aj predseda parlamentu Gašparovič. Predseda KDH Ján Čarnogurský na otázku SME, ako bude KDH postupovať v záujme realizácie rozhodnutia Ústavného súdu v kauze Spišák-Hruška, odpovedal, že rovnako ako v kauze Gaulieder. "Budeme iniciovať zaradenie tohto bodu na program schôdze NR SR - aby parlament rozhodol o overení mandátu Spišáka. Poslanci KDH budú hlasovať za to, aby mohol zaujať miesto poslanca NR SR. Presné právne aspekty postupu však zatiaľ nemáme detailne naštudované," uviedol Čarnogurský a na otázku, či je reálne, aby Spišák zložil poslanecký sľub už na najbližšej schôdzi NR SR 23. januára pri voľbe nového prezidenta, odvetil: "KDH by to privítalo." Podľa čl. 83 ods. 2 ústavy je predseda NR SR povinný zvolať schôdzu parlamentu, ak o to požiada najmenej skupina 30 poslancov. Opozičné strany zatiaľ neoznámili, či toto právo využijú a budú iniciovať zvolanie osobitnej schôdze tak, ako to urobili v auguste minulého roka v kauze Gaulieder. Predseda SNS J. Slota vo štvrtok pre Rádiožurnál SRo vyhlásil, že ÚS SR nemá čo "predpisovať parlamentu", pretože najvyšším orgánom v štáte je parlament. Slota nevidí dôvod, prečo by mal Spišák sedieť v parlamentnej lavici. "Ja osobne som presvedčený, že drvivá väčšina poslancov pochopí tú skutočnosť, že tento človek už nereprezentuje záujmy SNS. Mne sa to zdá choré, a keď dôjde k hlasovaniu, som presvedčený, že ten pán nebude sedieť v parlamente," vyhlásil Slota.
Autor: SME-jo
