TV Nova: V prípade profesora Izáka sa objavujú nové šokujúce
skutočnosti
Praha 18. januára (TASR) - V prípade prominentného očného chirurga
profesora Milana Izáka z Banskej Bystrice, ktorý je podozrivý
z nezákonných praktík, vychádzajú na povrch ďalšie šokujúce
skutočnosti. Úrad pre kontrolu liečiv zistil, že stovkám pacientov
implantoval zastarané očné šošovky, čím mohol spôsobiť nenapraviteľné
škody zraku, uviedla televízia Nova.
Šošovky majú podľa prvých meraní až o 20 percent zníženú
schopnosť zadržiavať ultrafialové žiarenie, čo môže poškodzovať zrak.
Pacientom hrozí, že im ultrafialové lúče poškodia sietnicu. Profesor
Izák nielenže používal staré šošovky, ale dokonca podľa kontroly
niektorým pacientom implantoval nepovolené šošovky a tak nezákonne
experimentoval na ľuďoch.
Existuje podozrenie, že síce kvalitné, ale neregistrované
šošovky sa pokúsil implantovať aj prezidentovi Rudolfovi Schusterovi.
Na klinike profesora Izáka podľa kontroly dochádzalo i k nezákonným
majetkovým transakciám. Na konto jeho nadácie sa prelievali desiatky
miliónov korún zo štátnych firiem. Najvyšší kontrolný úrad sa tam
chystá v najbližších dňoch na hĺbkovú kontrolu.
Migaš sa dnes stretne s prezidentom Kwasniewským
Varšava 18. januára (TASR) - Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš
pokračuje dnes v oficiálnej návšteve Poľskej republiky, pričom
najdôležitejším bodom programu je jeho schôdzka s prezidentom
Aleksandrom Kwasniewským. Predtým by sa mal Migaš stretnúť aj
s ministrom zahraničných vecí Wlodzimierzom Cimoszewiczom
a navštíviť politický týždenník Polityka, ktorý bol založený v roku
1957.
Dnes predseda NR SR ukončí svoj program vo Varšave a odcestuje
do významného strediska Horného Sliezska - do mesta Katovice.
Tam by ho mal privítať sliezsky vojvoda Lechoslaw Jarzebski,
naplánované je stretnutie s rektorom Sliezskej univerzity Tadeuszom
Slawkom, s predstaviteľmi vedeckej obce a študentmi. Očakáva sa tiež
rokovanie s maršalkom Sliezskeho vojvodstva Janom Olbrychtom.
Druhá oficiálna návšteva súčasného predsedu parlamentu v Poľsku
(prvá sa konala vo februári 1999) bude pokračovať v sobotu návštevou
v meste Bielsko-Biala neďaleko slovensko-poľských hraníc, kde bude
slovenská delegácia rokovať so zástupcami Poľsko-slovenskej
priemyselnej a obchodnej komory, Spolku Slovákov v Poľsku a s vedením
mesta.
Príchod delegácie na Slovensko, v ktorej sú okrem iného
poslanci NR SR Ladislav Orosz, Anton Juriš a Ľudmila Mušková, sa
očakáva v sobotu v popoludňajších hodinách.
Chorvátsko navštívilo vlani 202 tisíc slovenských turistov
Záhreb/Bratislava 18. januára (TASR) - "Chorvátsko navštívilo vlani
bezmála šesť miliónov zahraničných hostí a turizmus priniesol do
štátnej pokladnice 3,75 mld USD. Je to o pol miliardy viac ako
v predchádzajúcej sezóne. Vlani navštívilo našu krajinu 202 tisíc
slovenských turistov, a to je o osem percent viac ako v roku 2000.
V rebríčku štátov, z ktorých v predchádzajúcom roku turisti
najčastejšie cestovali do Chorvátska, sa Slovensko umiestnilo na
ôsmom mieste," povedal to v rozhovore pre TASR riaditeľ Chorvátskeho
turistického spolku Niko Bulič.
Keď hovoril o cieľoch tohtoročnej chorvátskej politiky
cestovného ruchu, zdôraznil, že prioritou je zvýšiť výkonnosť
turistického odvetvia o päť percent. "V tomto roku očakávame príjem
štyroch miliárd USD. Zdôrazňujem, že do nového tisícročia vstúpil
chorvátsky cestovný ruch s vysokými cieľmi, ale aj s predpokladom, že
sa zrealizujú. Držíme sa svetového trendu a prechádzame z cestovného
ruchu služieb na cestovný ruch zážitkov. K doterajšiemu imidžu
Chorvátska, ktorý bol postavený výlučne na slnku a mori, pridávame
ekolópgiu, čistotu, pohostinnosť, bezpečnosť, zábavu, emócie
a dobrodružstvo. Chorvátsko má veľkú šancu získať vedúcu pozíciu
v jachtárskom cestovnom ruchu spomedzi destinácií v Stredomorí.
V nadchádzajúcej sezóne očakávame, že sa počet športových jachtárov
na našom Jadrane zvýši najmenej o pätinu.
Na otázku, v akom štádiu je v Chorvátsku privatizácia
turistických objektov, Niko Bulič odpovedal: "Tento proces je už
v záverečnej fáze. Dve stovky hotelov, ktoré sú ešte v rukách štátu,
sa dávajú do dražby. Presadzujeme rozumnú privatizáciu, t.j. takú,
ktorá dáva záruku budúceho kvalitného a efektívneho podnikania nových
majiteľov. Nejde nám teda iba o predaj, ale o optimalizáciu
vlastníckych vzťahov a rast turistického imidžu Chorvátska.
Zahraniční investori majú o naše turistické objekty veľký záujem.
Prebieha rad rokovaní s renomovanými svetovými hotelovými reťazcami
týkajúcich sa predaja či renovácií hotelov, najmä v Dalmácii. Treba
dodať, že naša celková ubytovacia kapacita v roku 1990 bola 130 tisíc
lôžok a dnes iba 95 tisíc postelí. Na znovusprevádzkovaní nefunkčných
ubytovacích objektov sa chorvátsky štát už nebude podieľať,
investovať do ich oživenia a zveľadenia budú už noví majitelia.
Rezort turizmu chce však pomôcť, a to aj finančne, rozvoju menších
ubytovacích zariadení. Táto hotelová báza však už bude výlučne
v rukách chorvátskych podnikateľov."
Spomedzi veľkých projektov, ktoré v budúcnosti skvalitnia
cestovný ruch v Chorvátsku, poukázal Niko Bulič najmä na výstavbu
diaľnice od maďarských hraníc do Splitu. Mala by byť hotová do troch
rokov a skráti čas strávený za volantom zo Záhrebu do Splitu z viac
ako päť hodín na tri. Zo Záhrebu do Zadaru potrvá cesta dokonca už
len dve hodiny.
Slovenskému turistovi by malo v tohtoročnej sezóne zjednodušiť
cestu na Jadran zavedenie špeciálnych vlakov z Bratislavy do Splitu,
ktoré by prepravovali aj osobné autá. Z Bratislavy by vlak vychádzal
o 20. hodine a na druhý deň ráno o ôsmej by už stál na splitskej
stanici. Ako pre TASR povedala veľvyslankyňa Chorvátskej republiky na
Slovensku Andrea Gustovič-Ercegovac, o zavedení tohto vlakového
spojenia sa už rokuje medzi železničnými spoločnosťami oboch krajín.
Dodala, že je osobne presvedčená, že sa dohoda o tomto novom
dopravnom spojení podpíše ešte pred začiatkom letnej turistickej
rezóny.
Népszabadság: Na južnom Slovensku je čoraz menej radosti
z krajanského zákona
Budapešť 18. januára (TASR) - V Maďarmi obývaných oblastiach južného
Slovenska sa dnes zväčša tešia krajanskému zákonu iba tí, ktorí od
maďarského preukazu očakávajú výlučne duchovnú a kultúrnu väzbu
k jednotnému maďarskému národu a politické prísľuby o rôznych
zvýhodneniach v pracovnej a sociálnej sfére považovali za druhoradé.
Pre najčítanejší maďarský denník Népszabadság to v dnešnom vydaní
napísal jeho bratislavský spravodajca.
Podľa názoru štátnej tajomníčky Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR Edit Bauerovej je logická snaha vlády Ma%darskej
republiky o ochranu domácej pracovnej sily a prirodzené stanovenie
kvót pre záujemcov zo zahraničia. "Ak však zohľadním, že vlani
kompetentný maďarský minister hovoril ešte o asi 300 tisíc pracovných
príležitostiach, potom je súčasných 80.000 veľmi málo," konštatovala
pre Népszabadság nominantka SMK. Zároveň dodala, že to v Maďarmi
obývaných regiónoch Slovenska s určitosťou vyvolá sklamanie, pretože
-až na výnimky- ide o oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti, kde
mnohí dúfali v prácu. Poznajúc však posledné predpisy to nebude
jednoduché.
Poslanec SMK a expert koaličného subjektu pre ekonomiku László
Gyurovszky pre Népszabadság uviedol: Každá vláda chráni vlastný trh
pracovných síl. Napriek tomu považujem najnovší vývoj v Maďarsku
vzhľadom na pôvodný zámer a princípy krajanského zákona za
obmedzujúci, čo jednoznačne sťaží možnosť Maďarov spoza hraníc
zamestnať sa v materskej krajine.
András Mészáros, vedúci Katedry maďarského jazyka Filozofickej
fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa priznal, že vzhľadom na
rastúci počet aktuálnopolitických prvkov okolo krajanského zákona sa
k norme vyjadruje iba nerád. Vzhľadom na rozmelnenie pôvodných
predstáv, ktoré potvrdzuje aj najnovší vývoj, rastie počet tých,
ktorí udalosti sledujú so sklamaním, vyplynulo z jeho slov.
Za tragikomédiu, ba pomaly už tragédiu označil to, čo sa deje
okolo Zákona o Maďaroch v susedných štátoch poslanec Nitrianskeho
krajského zastupiteľstva Ferenc Juhos. "Aj u nás silnie protimaďarská
štvavá kampaň. Veľmi sa obávam, že sa vzťahy medzi Slovenskom
a Maďarskom opäť zhoršia," povedal. Asi 60 ľudí z obce, v ktorej je
Ferenc Juhos starostom, pracuje v maďarskom Györi, v regióne je bez
práce mnoho ľudí, ktorí dúfali, že v Maďarsku si vďaka zákonu budú
môcť zarobiť. Teraz sú sklamaní, pretože ani sezónnu prácu nebudú
môcť v Maďarsku získať o nič ľahšie ako iní cudzinci. "Ak tomu bude
tak, prečo nám potom ťahali pred nos medové motúzy, prečo nám
sľubovali úľavy na trhu práce," kladie nezodpovedanú otázku Ferenc
Juhos.
DPA: Slovenská polícia má veľké problémy s imidžom
Hamburg/Bratislava 18. januára (TASR) - Zatiaľ čo slovenský minister
vnútra Ivan Šimko novinárom oznamoval, že policajti budú musieť
počítať s prísnejšími kontrolami na alkohol, došlo k ďalšiemu
prípadu, keď opitý príslušník v Brezne zrazil chodca a z miesta činu
ušiel. Bola to tretia podobná udalosť od začiatku roka, napísala dnes
nemecká agentúra DPA. Podľa tlačovej agentúry Reuters príslušníci
slovenskej polície boli v minulom roku účastníkmi 53 dopravných
nehôd. V štatistikách sa však neuvádza, za koľkými nehodami bol
alkohol. Reuters pripomína, že havárie opitých policajtov spôsobujú
vláde Mikuláša Dzurindu problémy - mnohí voliči sa od koalície
odvrátili a niektorí dokonca žiadajú Šimkovo odvolanie.
Slovenská polícia nemá dobrú povesť, pokračuje agentúra. Hovorí
sa o spolupráci s automafiou, pašerákmi ľudí, zločineckými
organizáciami, rasizme, alkoholizme a korupcii. Prebudilo to aj
slovenskú verejnosť: ani nie každý štvrtý Slovák polícii nedôveruje.
Zdá sa, že korupcia sa nezastaví nielen pred službukonajúcimi
príslušníkmi, ale ani pred vedením polície. Stane sa, že policajt
nájde v dokladoch od vozidla vloženú bankovku a zrazu sa nepamätá na
alkoholové opojenie vodiča a práve namerané prekročenie rýchlosti.
Pravidelne miznú záhadným spôsobom dôkazy proti vodcom zločineckých
skupín. V jednom prípade sa dal policajt najať dokonca ako
profesionálny vrah.
Úspechy v boji proti kriminalite sa dostavia väčšinou vtedy,
keď sú do vyšetrovania zapojené viaceré sekcie, ktoré sa navzájom
vlákajú do pasce. Tak napríklad koncom minulého roka zatkli
v Bratislave v prípade vydierania vysokopostaveného policajného
funkcionára v momente preberania peňazí.
Ani jeden veľký prípad hospodárskej kriminality z 90. rokov sa
doteraz nepodarilo objasniť. Súdy tvrdia, že vyšetrovatelia
nepredkladajú dostatok dôkazového materiálu. Polícia hovorí, že
sudcovia neuznávajú ani tie najpresvedčivejšie dôkazy.
Platy slovenských policajtov sú mierne nad celoštátnym
priemerom. Zdá sa však, že každodenný kontakt s tými, ktorí zbohatli
nelegálne, mnohým policajtom dláždi cestu ku kriminalite, konštatuje
DPA. Tento dojem potvrdzuje aj nedávny anonymný prieskum medzi
mladými uchádzačmi o službu v policajnom zbore. Väčšina z nich ako
dôvod, prečo si vybrala toto povolanie, neuviedla boj proti
kriminalite, ale možnosť rýchlo zbohatnúť.
Dzurinda v European Voice: Sen o zjednotenej Európe sa napĺňa
Brusel 18. januára (TASR) - Slovensko dostihlo susedné krajiny
v prístupovom procese do EÚ za cenu vynaloženia množstva energie
a veľkých obetí zo strany obyvateľov v procese náročných ekonomických
reforiem. Napriek tomu je však podpora verejnosti pre vstup SR do EÚ
trvale okolo 70 percent, čo je jasným vyjadrením ich odhodlania
naplniť sen o zjednotenej Európe.
V článku, ktorý uverejnila ročenka bruselského týždenníka
European Voice, to píše slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
"Dnes, viac ako desať rokov po páde železnej opony, sa sen
o zjednotenej Európe môže splniť aj pre obyvateľov strednej Európy,"
pokračuje premiér.
Rok 2002 znamená podľa neho pre Slovensko veľkú výzvu. "Veľmi
si želáme, aby Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré uzavrú
prístupové zmluvy ako najlepšie pripravení kandidáti na vstup do EÚ.
Našim cieľom je uzavrieť prístupové rokovania počas dánskeho
predsedníctva (v druhom polroku), čím sa symbolicky uzavrie cyklus od
Kodane 1993, keď Európska rada stanovila prístupové kritériá pre
kandidátov," napísal Dzurinda.
Pripomína, že cesta Slovenska k splneniu svojich integračných
cieľov nebola priamočiara. Slovensko sa priúčalo demokracii na
vlastných chybách a keďže neplnilo politické kritériá "kvôli
nedostatočnej zodpovednosti vládnucej elity v rokoch 1994-98", nebolo
pozvané na rokovania s EÚ spolu s ČR, Poľskom a Maďarskom.
"Rozhodnutie našich občanov vyjadrené vo voľbách v roku 1998
vrátilo Slovensko do hlavného prúdu európskej integrácie," píše
Dzurinda v ročenke European Voice. Pripomína, že úsilie
v ekonomických reformách prinieslo Slovensku členstvo v OECD, čím sa
splnil jeden z kľúčových integračných cieľov.
Ďalšími dvoma sú členstvo v EÚ a NATO. "Podľa nás sa rozšírenie
NATO a EÚ vzájomne dopĺňajú, hoci priamo spolu nesúvisia. Oba procesy
sú však nástrojom k naplneniu vízie o slobodnej a zjednotenej
Európe," napísal slovenský premiér v článku pre European Voice.
Human Rights Watch hodnotí vývoj v SR kladne aj kriticky
Washington 18. januára (TASR) - Organizácia Human Rights Watch (HRW)
kladne hodnotí slovenský vývoj, ale zároveň upozorňuje okrem iného na
prípady diskriminácie na pracoviskách a policajnej brutality.
Organizácia vydala vo Washingtone v poradí 11. výročnú správu
o globálnej situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv.
Za hlavné udalosti považuje odpor srbského obyvateľstva voči
režimu Slobodana Miloševiča, uzavretie rokovaní o medzinárodnej
dohode o zákaze využívania detí ako vojakov v konfliktoch
a historicky prvú oficiálnu kritiku stáleho člena Bezpečnostnej rady
OSN zo strany Komisie OSN pre ľudské práva. Komisia oficiálne
kritizovala Rusko za postup v Čečensku.
V kapitole o Slovensku HRW poznamenáva, že Slovenská republika
zaznamenala v minulom roku "pozoruhodný pokrok v oblasti ochrany
ľudských práv", avšak zároveň poukazuje aj na prípady diskriminácie
v zamestnaní, násilia skínov a policajnej brutality. Upozorňuje aj na
nedostatočné zákony proti diskriminácii a aplikovanie zákonov v tomto
smere, ktoré ohrozovali v sledovanom období rómsku menšinu.
Organizácia zo sídlom v New Yorku pripomína, že Slovensko
pokračovalo v sledovanom období v krokoch zameraných na získanie
členstva v NATO a Európskej únii a stalo sa členom Organizácie pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj.
V správe sa ďalej píše, že rasovo motivované útoky proti Rómom
alebo cudzincom nie sú predmetom nijakých osobitných sankcií
v slovenskom trestnom zákonníku a slovenský zákon neposkytuje občanom
výslovnú ochranu pred diskrimináciou kvôli národnostnému pôvodu alebo
národnosti. Podpredseda vlády Pál Csáky oznámil plán pripraviť zákon
proti diskriminácii. HRW pripomína, že riaditeľ Národného úradu práce
napriek kritike obhajoval prax označovať kartotéky občanov rómskeho
pôvodu písmenom R.
Organizácia spomína niekoľko protirómskych incidentov vrátane
útokov skínov, usmrtenia Rómov pri automobilovej nehode, ale
nezaistenia podozrivého vodiča, bitky Rómov vo Veľkých Kapušanoch
a úmrtie 50-ročnej Anastázie Balážovej v auguste 2000.
Výročná správa HRW o situácii v oblasti ľudských práv v Česku
je tohto roku obsažnejšia ako správa o Slovensku. Okrem incidentov
proti Rómom sa venuje aj sprísneniu a neskôr čiastočnému uvoľneniu
podmienok pre udeľovanie azylu a úspechu českej a ukrajinskej
polície. V tejto súvislosti pripomína odhalenie gangu zaoberajúceho
sa ilegálnym pašovaním mladých žien na prostitúciu. Správa sa venuje
aj niektorým podrobnostiam v súvislosti s násilnými demonštráciami
a postupom českých orgánov počas výročného zasadnutia Medzinárodného
menového fondu a Svetovej banky.
Slovinsko a SR majú eminentný záujem na rozvíjaní intenzívnej
spolupráce
Ľubľana 18. januára (TASR) - Slovensko a Slovinsko majú identické
zahraničnopolitické ciele a je záujem, aby medzi oboma krajinami
prebiehal intenzívny dialóg na politickej i expertnej úrovni.
Vyhlásil to dnes štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR
Jaroslav Chlebo po rokovaniach so slovinským ministrom zahraničných
vecí Dimitrijom Rupelom a jeho námestníkom Samuelom Bogarom v Ľubľane.
Slovinsko prejavilo veľký záujem rozvíjať oveľa užšiu
spoluprácu so SR v regionálnom rozmere a obe strany veľmi podrobne
hovorili aj o záujme Ľubľany spolupracovať s krajinami Visegrádskej
štvorky. Na otázku TASR, o aké konkrétne formy regionálnej spolupráce
by mohlo ísť, Chlebo označil za aktuálnu najmä oblasť humanitárnej
pomoci a odmínovania, ktoré je vďaka spolupráci Ľubľany s USA jedným
z veľmi silných bodov slovinskej zahraničnej politiky.
Ťažiskom rokovaní bola aj európska integrácia a vstup oboch
krajín do NATO, ako i záujem Slovinskej republiky stať sa plnoprávnym
členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Slovinská strana prejavila eminentný záujem o návštevu
slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Štátny
tajomník MZV SR nevylúčil, že takáto cesta sa môže uskutočniť už
v priebehu najbližších dvoch až troch mesiacov. J. Chlebo v tomto
smere slovinskú stranu informoval, že pre SR existuje istý objektívny
časový horizont, ktorým je predvolebné obdobie a samotné parlamentné
voľby v SR, do ktorých je potrebné plánované stretnutia stihnúť.
Primorski dnevnik: USA sú za rozšírenie NATO o štyroch nových členov
Terst/Laibach 18. januára (TASR) - Spojené štáty americké sú za
rozšírenie Severoatlantickej aliancie (NATO) o štyroch nových členov,
informovali vo svojom štvrtkovom vydaní noviny slovinskej menšiny
v Taliansku Primorski dnevnik.
Denník s odvolaním sa na neoficiálne diplomatické zdroje vo
Washingtone oznámil, že na pražskom novembrovom summite NATO by mali
byť prizvané štyri krajiny: Slovinsko a tri pobaltské štáty Litva,
Lotyšsko a Estónsko.
Primorsky dnevnik ďalej uviedol, že žiadosť Slovenska
o členstvo v tejto organizácií sa až do septembrových parlamentných
volieb odloží bokom. Podľa denníka zatiaľ s pozvánkou do NATO nemôžu
počítať Rumunsko a Bulharsko.
Predseda NR SR navštívil centrum Sliezskeho vojvodstva
Katovice 18. januára (TASR) - Jedno zo 16 poľských vojvodstiev
Sliezsko privítalo dnes predsedu slovenského parlamentu Jozefa
Migaša. Počas druhého dňa jeho oficiálnej návštevy Poľskej republiky
pricestoval do Katovíc, centra tohto kraja, ktorý má okolo päť
miliónov obyvateľov, a zaraďuje sa medzi najmenšie.
Migaša, ktorého na ceste sprevádza aj manželka a skupina
poslancov parlamentu, privítal sliezsky vojvoda Lechoslaw Jarzebski.
Ten v rozhovore pre TASR uviedol, že treba pokračovať v rozširovaní
spolupráce medzi Sliezskom a prihraničnými oblasťami Slovenska,
napríklad v oblasti cestovného ruchu. Podľa jeho slov je potrebné
dobudovať diaľničné ťahy a hraničné priechody, aby sa zjednodušil
tranzit medzi krajinami.
Jarzebski ďalej konštatoval, že zníženie počtu krajov zo 49 na
16, ktoré začali v Poľsku svoju činnosť po reforme v roku 1999, bol
dobrým krokom. Medzi najväčšie problémy v tomto priemyselnom regióne
Poľska podľa jeho slov patrí vysoká nezamestnanosť, ktorá
v niektorých oblastiach Sliezska dosahuje až 20 percent. Je nutné
pristúpiť k reštrukturalizácii hutníctva, pričom spomenul plán
spájania piatich najväčších závodov do jedného celku. Riešenie
situácie vidí vojvoda aj vo vytváraní priestoru pre malé a stredné
podnikanie.
Chlebo: Slovinsko a SR majú viac-menej identický postoj k maďarskému
zákonu
Ľubľana 18. januára (TASR) - Pozícia Slovinska k Zákonu o Maďaroch
v susedných krajinách je viac-menej identická s pozíciou Slovenska,
vyhlásil dnes po rokovaniach v Ľubľane štátny tajomník Ministerstva
zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo.
"Prípad Slovinska je v podstate zrkadlovým odrazom situácie
v Chorvátsku. V Slovinsku žije z celkového počtu zhruba 1,9 milióna
obyvateľov asi 5000 občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti,"
povedal v telefonickom rozhovore pre TASR J. Chlebo, reflektujúc na
svoje nedávne rozhovory o maďarskom krajinskom zákone v Chorvátsku,
kde žije tiež len nepatrný zlomok maďarskej populácie.
Tieto parametre a celý rozmer tejto problematiky vo
vnútropolitickom i zahraničnopolitickom kontexte sú preto úplne
odlišné so situáciou na Slovensku, zdôraznil J. Chlebo. "Aj napriek
tomu je však stanovisko (slovinskej strany) veľmi jednoznačné a my
nemáme dôvod ho akýmkoľvek spôsobom komentovať. Nás uspokojuje takýto
prístup," dodal štátny tajomník MZV SR.
Slovinsko rešpektuje suverénne právo každej krajiny prijímať si
vlastné zákony, avšak vzhľadom na skutočnosť, že s Maďarskom má ešte
z predošlého obdobia podpísanú dohodu o vzájomnej ochrane menšín, jej
základné stanovisko k maďarskému krajanskému zákonu je postavené na
dvoch pozíciách.
Po prvé, že zákon jednej strany nemožno aplikovať na území
druhej krajiny (princíp exteritoriality), a po druhé, že rozsah
pôsobnosti tohto zákona a jeho vecná náplň nemôže presahovať rámec
stanovený vzájomnou bilaterálnou zmluvou.
Maďarsko ponúklo Slovinsku o otázkach týkajúcich sa krajanského
zákona konzultácie, avšak Ľubľana doposiaľ nestanovila ani zloženie
svojej reprezentácie, ani konkrétny termín, kedy by sa takéto
konzultácie mohli konať, podotkol J. Chlebo. Dodal však, že slovinská
strana má aj napriek tomu eminentný záujem na rozvoji úspešných
bilaterálnych vzťahov s Budapešťou.
Na otázku TASR, či Slovensko plánuje do budúcnosti ešte nejaké
ďalšie stretnutia so slovinskou alebo chorvátskou stranou o maďarskom
zákone, J. Chlebo odpovedal, že "v tejto veci nie je potrebné viac
rozprávať." Slovensko si v podstate len chcelo overiť, do akej miery
sú pravdivé tvrdenia, že obidve tieto krajiny privítali prijatie
maďarského krajinského zákona a všetkého, čo s ním súvisí.
Štátny tajomník MZV SR označil za účelovú argumentáciu, že
Slovensko sa proti Maďarsku spojilo s Rumunskom. "Terajšia situácia,
keď predovšetkým politická reprezentácia maďarskej menšiny na
Slovensku apeluje, aby sme zopakovali rumunskú cestu, potvrdzuje
presný opak a vyvracia túto účelovú argumentáciu," uviedol.
J. Chlebo vyjadril nádej, že v budúcnosti sa SR podarí nájsť
riešenie s maďarskou stranou a že "nebudeme musieť riešenie tejto
otázky hľadať niekde inde."
Slováci v Poľsku by mali tento rok dostať podporu 1,3 milióna Sk
Bielsko-Biala 19. januára (TASR) - Poľská vláda v tohtoročnom
rozpočte radikálne znížila podporu pre národnostné menšiny. Pokles
finančných prostriedkov o 80 percent sa dotkne aj slovenského etnika,
ktorého predstavitelia sa dnes v meste Bielsko-Biala neďaleko
slovensko-poľských hraníc v Sliezskom vojvodstve stretli s predsedom
parlamentu Jozefom Migašom.
V minulom roku dostal Spolok Slovákov v Poľsku, ktorý je
jediným slovenským združením v tejto krajine, v prepočte 4,8 milióna
Sk, tento rok môže rátať s prostriedkami len v sume 1,3 milióna
korún. Predseda spolku, ktorý má okolo 4000 členov, Jozef Čongva
uviedol, že ani podpora zo strany slovenskej vlády pre nich nie je
primeraná. Okrem toho trápi Slovákov v Poľsku, ktorých počet sa
odhaduje od 15 do 20 tisíc, neuznávanie určitých výhod vlastníkom
preukazov zahraničných Slovákov.
Predseda parlamentu Migaš sa v Bielsko-Bialej stretol aj so
zástupcami poľsko-slovenskej Regionálnej priemyselnej a obchodnej
komory. Migaš konštatoval vo svojom vystúpení na tomto fóre, že
susediace regióny vstupujú do novej etapy dávnych vzťahov. Podľa jeho
slov nadštandardnú spoluprácu medzi štátmi na najvyššej úrovni treba
presunúť na úroveň regionálnu medzi konkrétne mestá, obce a firmy.
Stretnutím s vedením mesta ukončil Migaš návštevu
v Bialsko-Bialej a z katovického letiska odletel späť do vlasti.
Migaš počas svojej návštevy absolvoval rokovania so všetkými
najvyššími ústavnými činiteľmi - prezidentom Aleksandrom
Kwasniewským, maršalkami Sejmu a Senátu Marekom Borowským a Longinom
Pastusiakom a premiérom Leszekom Millerom. V Katoviciach rokoval so
sliezskym vojvodom Lechoslawom Jarzebským a maršalkom Sejmiku
Sliezskeho vojvodstva Janom Olbrychtom.
Prezidenti SR a ČR sa zúčastnia na slávnostnom nástupe jednotky KFOR
Praha 19. januára (TASR) - Prezidenti SR a ČR Rudolf Schuster
a Václav Havel slávnostne odovzdajú v piatok 25. januára na námestí
v Českom Krumlove bojovú zástavu 1. česko-slovenského práporu KFOR.
Spoločný prápor bude od marca tohto roku pôsobiť v operácii Joint
Guardian na severovýchode provincie Kosovo. TASR o tom dnes
informoval Miroslav Šindelář z oddelenia tlačovej služby Ministerstva
obrany ČR.
Vznik spoločného česko-slovenského práporu pre mierovú misiu
KFOR v Kosove schválili v minuloročnom auguste vlády oboch krajín.
Jej vznik by mal Slovensku pomôcť k vstupu do Severoatlantickej
aliancie. Slovensko očakáva, že bude do NATO prizvané na jesennom
pražskom summite aliancie. Spoločný prápor tvoria štyri stovky
českých vojakov zo 7. mechanizovanej brigády z Kroměříža a stovka
vojakov jednotky rýchleho nasadenia z Martina.
Prvý česko-slovenský prápor bude pôsobiť v rámci mnohonárodnej
brigády Stred, pod operačným velením Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska. V rámci operačného priestoru
zodpovednosti na severovýchode Kosova bude plniť predovšetkým úlohy,
ku ktorým patrí zabezpečovanie srbsko-kosovskej hranice
a zabezpečovanie bezpečného prostredia pre návrat vyhnancov
a utečencov a národnostných menšín.
Na slávnostnom akte odovzdania bojového práporu a zástavy sa
zúčastnia aj ministri obrany oboch krajín Jaroslav Tvrdík a Jozef
Stank, náčelníci generálnych štábov oboch armád generálporučík Jiří
Šedivý a generálporučík Milan Cerovský a ďalší významní hostia.
Ministri obrany Visegrádu sa zídu v Budapešti
Brno 20. januára (TASR) - Príprava na jesenný pražský summit NATO, na
ktorom sa očakáva prizvanie Slovenska do aliancie, bude jednou
z hlavných otázok schôdzky ministrov obrany Visegrádskej štvorky,
ktoré sa uskutočnia 23. januára v Budapešti. "Pre nás je Slovensko
strategické a zásadné. Preto sa usilujem, aby sme pripravili v rámci
štvorky spoločné projekty na modernizáciu našich armád, ktoré budeme
aliancii predkladať," uviedol pre TASR minister obrany ČR Jaroslav
Tvrdík.
Pripustil, že záujem spolupráce armád Slovenska, Poľska,
Maďarska i Česka zatiaľ zostáva skôr v rovine politických deklarácií.
"Nedávno boli voľby v Poľsku, nás za niekoľko mesiacov čakajú,
podobne je na tom môj slovenský kolega. Táto situácia bude zrejme
rokovania, v súčasnej zostave o spoločných projektoch, komplikovať,"
poznamenal minister.
Na otázku, či môže výsledok volieb na Slovensku a návrat
Vladimíra Mečiara ovplyvniť vstup Slovenska do aliancie, Tvrdík
odpovedal: "Aliancia o prípadnej vnútropolitickej situácii na
Slovensku bude diskutovať, rovnako ako diskutovala pred prijatím
o politickej situácii v Česku, Maďarsku a Poľsku. Má jasné štandardy
a postupy pre začlenenie nových členov. Tvrdiť, že to dopad mať
nebude, asi sama podstata otázky vylučuje. Aký bude, to ukáže čas.
Česká republika by nemala byť subjektom, ktorý by v akejkoľvek
politickej situácii Slovensku priazeň nezachovala".
Tvrdík chce v Budapešti rokovať s ministrami obrany V4
o spoločných modernizačných projektoch predovšetkým v oblasti
vzdušných síl. Ide hlavne o nadzvukové stíhacie lietadlá
a modernizáciu vrtuľníku Mi-24. "Tento projekt predpokladajú
v krátkej dobe uskutočniť všetky štyri štáty. Všetky majú tieto
vrtuľníky vo výzbroji a počítajú s ich modernizáciou," upresnil
Tvrdík. Podľa neho by bolo dobré, keby sa krajiny štvorky zhodli na
jednotnom projekte a rozdelili medzi seba subdodávky na modernizáciu
vrtuľníku Mi-24. Ďalšou možnosťou spolupráce je i modernizácia
bojových lietadiel. "Pevne verím, že odborné skupiny pripravili
projekty, ktoré čoskoro dokážeme uviesť do praxe," dodal.
NATO chce podľa denníka Berliner Zeitung rozšírenie o sedem krajín
Berlín 20. januára (TASR)- Severoatlantická aliancia chce vystaviť na
novembrovom summite v Prahe vstupnú pozvánku až siedmim kandidátskym
krajinám. Podľa nemeckého denníka Berliner Zeitung je "prakticky
isté", že NATO pozve Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské krajiny.
Pravdepodobné je takisto pozvanie Rumunska a Bulharska, ktoré
môžu získať podporu predovšetkým od Turecka a Francúzska. Žiadne
rozhodnutie zatiaľ nepadlo, diplomati NATO však trvajú na jednej
veľkej vlne rozšírenia, píše v pondelkovom vydaní Berliner Zeitung
s odvolaním sa na informované zdroje v Bruseli.
Názory vnútri aliancie smerujú čím ďalej tým viac k veľkému
rozšíreniu so siedmimi krajinami. Vo Washingtone sa diskusia krúti
len okolo jednej témy - päť alebo sedem nových krajín, cituje nemecký
denník istého vysokopostaveného diplomata Severoatlantickej aliancie.
Podľa neho zblíženie medzi Washingtonom a Moskvou po
septembrových teroristických útokoch v USA uľahčuje procesu
rozšírenia NATO. Je jasné, že tri pobaltské štáty - Litva, Lotyšsko
a Estónsko - budú prijaté spolu, pretože pozvať jednu alebo dve
z nich by nemalo žiadny zmysel, politický ani vojenský, tvrdí
diplomat.
Ruský prezident Vladimir Putin v októbri minulého roku
vyhlásil, že nové rozšírenie NATO nemá význam, pripustil však, že
nemá v úmysle bojovať proti nemu. Okrem spomínaných siedmich krajín
sú oficiálnymi kandidátmi na vstup aj Macedónsko a Albánsko.
Severoatlantická aliancia si želá vyhnúť sa verejnej debate
o šanciach jednotlivých kandidátskych štátov až do stretnutia
ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré je naplánované na koniec
mája. Aliancia sa tým chce vyhnú
ť konfliktu s Albánskom a Macedónskom, pretože je isté, že tieto
krajiny nebudú prijaté, zdôrazňuje denník Berliner Zeitung.
V roku 1999 sa NATO rozšíril o Poľsko, Českú republiku
a Maďarsko. Táto prvá vlna rozšírenia o krajiny bývalého sovietskeho
bloku vyvolala veľké znepokojenie zo strany Moskvy.
