sa 19. 2. 1998 v Banskej Bystrici v súvislosti s úvahami o svojej možnej kandidatúre do druhého kola prezidentských volieb vyjadril aj k otázke, či by prezident mal byť nadstranícky, alebo môže byť aj členom politickej strany. Táto téma sa vo verejnosti diskutovala v súvislosti s možnosťou, že V. Mečiar by aj po prípadnom zvolení za prezidenta zostal predsedom HZDS i volebným lídrom hnutia v parlamentných voľbách. V. Mečiar vtedy okrem iného o nezávislosti prezidenta uviedol: "Musí zastupovať štát a občanov. A či by mohol byť vedúcou osobnosťou politickej strany? Nie, nemal by byť, ale v histórii bol zaznamenaný taký prípad, že Tomáš G. Masaryk bol aj prezidentom, aj straníckym funkcionárom." Učebnice dejepisu však neuvádzajú nič o tom, že by T. G. Masaryk kumuloval funkciu prezidenta a straníckeho funkcionára. Denník SME sa preto pokúsil u kompetentného historika overiť, či V. Mečiar klamal, alebo disponuje nejakými vedomosťami známymi len užšej vedeckej komunite. "To vôbec nie je pravda. Ako prezident nebol T. G. Masaryk ani členom žiadnej strany a už tobôž nie straníckym funkcionárom," uviedol pre SME riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč. T. G. Masaryk bol podľa neho ešte pred prvou svetovou vojnou počas existencie Rakúska-Uhorska zakladateľom a poslancom malej Realistickej strany. Roky prvej svetovej vojny strávil T. G. Masaryk v emigrácii a po svojom návrate domov sa stal prvým prezidentom novozaloženej Československej republiky. V tom čase však už Realistická strana neexistovala a T. G. Masaryk počas výkonu prezidentskej funkcie nebol členom tejto ani žiadnej inej politickej strany.
Autor: SME-dos
