Ján Stanovský: "Neveríme, že v tom mohla byť jediná a pravá príčina. Nie, to určite nie."

Za výkonný výbor SZĽH a Slovan Bratislava jeho viceprezident a prezident ZOK HESR sa s Dušanom Pašekom rozlúčil Ján Stanovský. "Milý Dušan, dovoľ, aby som aj v tejto chvíli poslednej rozlúčky pokračoval v rozhovore, ktorý sme spolu začali niekedy pred dvadsiatimi rokmi, pri Tvojom príchode do Slovana. Vtedy si bol mladým, talentovaným a nádejným žiakom, túžiacim hrať v slávnom klube. Vybral si si hokej. ,S hokejom som vyrástol, s hokejom aj zomriem...` tak nejako si to napísal v niekoľkých riadkoch venovaným nám, najbližším hokejovým spolupracovníkom a priateľom." Potom J. Stanovský pripomenul jeho vernosť Slovanu, ktorý neopustil, ani keď vypadol z ligy. "Aj pri odchode do zámoria si nezabudol povedať: Rátajte so mnou, ja sa vrátim do Slovana. Ako vždy si slovo dodržal, patrilo to k zásadám a nárokom, ktoré si si staval pred seba v športe i živote. Bol si náročný k sebe i k spoluhráčom a pritom vnímavý. Tvoj diplomatický šarm a pohotovú reakciu si osvedčil po rozdelení federácie, keď náš hokej na svetovom fóre zastrčili až do suterénu. Ako hokejový diplomat si sa zaslúžil o to, že Slovensko mohlo hrať na olympiáde v Lillehammeri." J. Stanovský ďalej zdôraznil: "Dušan Pašek bol úspešný, šťastný a bohatý človek, ktorý sa viackrát po sebe umiestnil na čele ankety o najúspešnejšieho manažéra roka. Život je však pestrá mozaika a medzi farebnými sklíčkami radosti, šťastia a úspechu sa nájdu aj čierne a bezfarebné úlomky neúspechu, sklamania, smútku a beznádeje. Mal ich aj on, a keď budeme pátrať po príčinách jeho neuveriteľného činu, isto medzi ne zaradíme napríklad nesplnenie cieľa na ZOH v Nagane, ostrú kritiku divákov v hľadiskách zimných štadiónov, prenášajúcu sa až do podoby hystérie verejnosti, likvidačný tlak niektorých médií, netrpezlivo volajúcich po radikálnych zmenách a menovitom ,stínaní` hláv, ktorému v žiadnom prípade nechcel podľahnúť. A potom zostaneme mlčky a nechápavo stáť, lebo neveríme, že v tom mohla byť jediná a pravá príčina. Nie, to určite nie. Veril, že na blížiacich sa majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku sa našim hráčom podarí neúspech odčiniť. Odmietal recepty na rýchle, krátkodobé riešenia. V posledných dňoch sme búrlivo diskutovali o úrovni extraligy. Dušan, odišiel si do svojho belasého hokejového neba, od nedokončenej práce. Neprináleží nám súdiť Tvoj čin, rozhodnutie si vzal do svojich rúk sám, uplatnil si voči sebe právo veta. Píšeš, že na nás čakáš v hokejovom nebi, no nemáme sa za Tebou ponáhľať, pritom vieme, že človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľa. Pre slovenský hokej je Tvoja smrť nepredstaviteľnou stratou, čo mnohí pochopia až teraz. Lúčim sa s Tebou v mene všetkých, prežili sme s Tebou, Dušan, krásne i ťažké, no inšpirujúce hodiny, dni a roky, preto budeš naďalej žiť v našich srdciach. Česť Tvojej pamiatke!"