V zozname dvadsiatich ôsmich odvolaných veľvyslancov nie je Ivan Mjartan

(Zastupiteľský úrad Atény), Á. Kráľ (Bern), B. Hitka (Brazília), J. Hauser (Brusel), E. Mitrová (Budapešť), M. Masarik (Buenos Aires), M. Tomášik (Dillí), P. Ambrovič (Jakarta), J. Voderadský (Harare), A. Hajduk (Lagos), J. Bartko (Mexiko), R. Paldan (Moskva), I. Zachar (Nairobi), V. Klimo (Peking), L. Vlašič (Pretória), J. Dravecký (Sofia), Š. Morávek (Soul), K. Novotná (Štokholm), F. Dlhopolček (Tel Aviv), M. Lajčák (Tokio), M. Servátka (Varšava), A. Neuwirth (Vatikán), J. Klimko (Viedeň), B. Lichardus (Washington), M. Kučera (Záhreb), V. Strážnická (Štrasburg), M. Krásnohorská (Ženeva), D. Rozgoňová (Viedeň - OSN). Masové odvolanie veľvyslancov označil J. Figeľ za akt zbytočnej demonštrácie sily, poškodzujúci zahraničnopolitické záujmy SR. Tento spôsob odvolania veľvyslancov je podľa Figeľa prejavom neúcty voči partnerským krajinám. Vyslovil aj obavu, že novomenovaní veľvyslanci zvýšia stranícko-politický charakter našej diplomacie a ako budúcich veľvyslancov označil niektorých poslancov HZDS (L. Lysák, J. Cuper, I. Belohorská, E. Garajová). O odvolaní 28 veľvyslancov rozhodla vláda SR na svojom prvom rokovaní v Prezidentskom paláci 3. marca 1998 po prevzatí prezidentských právomocí. Na tom istom rokovaní rozhodla aj o udelení amnestie v trestných prípadoch únosu M. Kováča ml. a zrušenia referenda v máji 1997. V dokumente sa na rozdiel od predpokladov nenachádza meno veľvyslanca v ČR Ivana Mjartana. Podľa slov V. Mečiara vláda SR plánovala obmenu veľvyslancov v dlhšom časovom období, keď prvým má byť A. Neuwirth a posledným B. Lichardus. Pravdivosť uverejneného zoznamu nám na MZV nevedel včera popoludní nikto potvrdiť.