VIEDEŇ/BRATISLAVA (TASR) - Na Slovensku sa deväť rokov po politickej zmene nanovo formuje spoločenstvo politických strán. Dominantnou silou bolo doteraz Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) premiéra V. Mečiara a žiadna iná strana nemohla dosiahnuť úroveň jeho preferencií. HZDS pri posledných voľbách získalo dvakrát toľko hlasov ako jeho najvýznamnejší vyzývatelia, analyzovala vo štvrtok situáciu v SR rakúska agentúra APA.
Aby sa strana podľa platného zákona dostala do parlamentu, musí prekonať prekážku v podobe päťpercentnej hranice, čo menšie strany a zoskupenia nútilo uzatvárať koalície. Spojenie dvoch strán potrebovalo sedem percent hlasov a trojkoalícia desať. S tým by však teraz podľa želania Mečiara mal byť koniec, pokračuje APA. Každá strana, bez ohľadu na to, či ako samostatný subjekt, alebo v koalícii, podľa návrhu novely volebného zákona musí dosiahnuť päť percent voličských hlasov. Opozícia sa samozrejme hnevá a mobilizuje masy.
Keď SDK začala viesť v prieskumoch verejnej mienky, z politického "nič" sa vynorila nová strana - Strana občianskeho porozumenia (SOP), ktorá v prieskumoch zaznamenala senzačný štart. V súčasnom období politického napätia nie je takmer nič počuť od SOP, ktorá predbežne nie je nebezpečenstvom pre Vladimíra Mečiara, ale pre SDK. Ak by aj v septembrových parlamentných voľbách došlo k výmene hlasov v rámci opozície, Mečiar si môže spokojne trieť ruky, pokračuje APA vo svojej analýze. Jeho terajší koaličný partner Slovenská národná strana (SNS) je malým združením nacionálšovinistov vedených Jánom Slotom, ktoré by sa po voľbách mohlo dostať do Národnej rady SR. Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré politicky vystupuje len ako Mečiarov prisluhovač, pravdepodobne päťpercentnú hranicu pre skok do parlamentu nedosiahne.
Opozícia má asi pravdu, keď tvrdí, že nový volebný zákon odporuje duchu demokracie a že premiér ním chce len oslabiť svojich odporcov. Mečiar však zároveň donucuje opozičný tábor vzdať sa dlhoročného sporu o politickej bezvýznamnosti a posty a núti ho zjednotiť sa, čo by premiéra nakoniec mohlo stáť moc v krajine, uzatvára APA.
