BANSKÁ BYSTRICA (SME - IVETA BIELIKOVÁ) - Len jedna jediná premiéra, ak nepočítame tanečné predstavenie Sattó - Tanec vetra, prilákala do banskobystrickej Štátnej opery od začiatku nového roka divákov. Išlo o obnovenú premiéru Verdiho Luisy Miller. Pred tromi rokmi mala táto málo známa opera v B. Bystrici úspešnú premiéru. Teraz, keď i Stredoslovenské štátne divadlo, ku ktorému banskobystrická opera patrí, sa potáca vo finančných problémoch. Bol to dobrý nápad zaradiť do programu Luisu Miller. Oprašovať nebolo čo, skôr zladiť protagonistov opery. Práve odchod mnohých sólistov z domácich dosiek - Gurgena Ovsepiana, Sergeja Tolstova - spôsobil, že sa Verdiho opera v Bystrici v roku l995 hrala len málo. Tragická melodráma skomponovaná na Schillerovu drámu Úklady a láska znovu zaujala. Prirodzene, že mnohí z jej protagonistov - G. Ovsepian, F. Ďuriač, J. Ďurčo - nepatrili k domácim. Naplno zaskvieť sa podarilo i banskobystrickému Igorovi Lackovi, presvedčivej Márii Tomanovej či Eve Luckej. Priestor im nevytvárala iba Verdiho hudba, ale aj režijné a scénické spracovanie opery ambicióznym režisérom Martinom Bendíkom a scénografom, kostymérom Alešom Votavom. Zošikmené priečelie paláca nebolo iba efektnou dekoráciou, ale dopĺňalo rozohranú drámu deja. Tú publikum vnímalo ucelene a presvedčivo, pretože javisko ňou žilo. Pohyb spevákov nebol bezúčelový, i "hemženie sa" zboru malo svoj presný zámysel. Rovnako celú tragiku posledných scén posilňovala akoby stena, priesvitná opona spustená medzi otcom a dcérou, medzi milovanou a milujúcim. Je naozaj škoda, že overená spolupráca tohto v minulosti interného umeleckého tandemu - režiséra a scénografa - s bankobystrickou operou sa pred dvoma rokmi definitívne skončila.
Autor: SME - IVETA BIELIKOVÁ
