včera v tajnom hlasovaní odovzdali 125 platných hlasovacích lístkov, pričom kandidáta HZDS M. Sečánskeho podporilo 59 poslancov, kandidátku SDĽ B. Schmögnerovú 43 poslancov. Za Z. Šušku, ktorého navrhol nezávislý poslanec M. Kočnár, hlasovalo 5 poslancov. Podľa pozorovateľov nie je predpoklad, že v opakovanej voľbe, ktorú predseda NR SR I. Gašparovič vyhlásil na 30. apríla, získa niektorý z dvoch postupujúcich kandidátov, a to M. Sečánsky alebo B. Schmögnerová, ústavou predpísaných 90 hlasov poslancov. Kandidát M. Sečánsky v prejave uviedol, že nemožno dosiahnuť transformačné ciele v spoločnosti, v ktorej dominuje často nevraživosť a nenávisť. "Vytýčené ciele, to znamená rozvoj našej štátnosti, hospodársku a duchovnú prosperitu, dosiahneme len vtedy, ak spojíme sily bez ohľadu na príslušnosť k politickým stranám," dodal.
"Nemôžeme si robiť naveky zásluhy len o vznik štátu. Sme zodpovední za to, aký tento štát dnes je a aký bude zajtra. Nedajme sa zvádzať rečami, že tento štát niekto zvonku ohrozuje," uviedla v prejave B. Schmögnerová. Jej príhovor vyvolal viacnásobné hlučné reakcie poslancov HZDS. V rozprave poslankyňa I. Belohorská (HZDS) označila vystúpenie Schmögnerovej za "tvrdé". E. Zelenayová povedala, že nenašla u prezidentskej kandidátky šarm. Podľa lídra SDK M. Dzurindu "podráždené reakcie dám z vládneho hnutia svedčia o tom, že navrhnutá kandidátka je naozaj dobrá". Líder SDK vyhlásil, že na zvolení prezidenta nemá záujem ani samotný V. Mečiar, ktorý sa nechce deliť o moc. Poukázal pritom na neúčasť premiéra v parlamente, keď neprišiel podporiť vlastného kandidáta. Poslanec M. Ftáčnik (SDĽ) sa spýtal, prečo HZDS postavilo svojho kandidáta až do tretieho kola. Podľa neho odpoveď je taká, že "vláda čakala na prevzatie prezidentských právomocí". Ľ. Černák (DU) vyčítal HZDS, že chcelo predčasne "odstrániť" bývalého prezidenta M. Kováča a doteraz nenašlo vhodného adepta na úrad hlavy štátu. Riešením patovej situácie by mohli byť podľa Ľ. Fogaša dva ústavné zákony, ktoré boli včera predložené do NR SR. Jeden z nich sa dotýka prechodu tých prezidentských kompetencií na predsedu NR SR, ktoré neprechádzajú na vládu v prípade, že nie je zvolený prezident. Návrh predpokladá i prechod kompetencií súvisiacich s vymenovaním sudcov. "Návrh je východiskom z možnej ústavnej krízy, ak by prezident nebol zvolený," podotkol Fogaš. Druhý návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta občanmi podali spoločne poslanci SDĽ a SDK. Ako poznamenal Ľ. Fogaš, tento ústavný zákon zachováva parlamentnú formu vlády a zásadne nemení kompetencie hlavy štátu.
(Pozri Zhovárame sa... )
