Gabriel načrtol akcionársku štruktúru VÚB: Okolo 8 % akcií VÚB držia fyzické osoby a zvyšok právnické osoby. Podiel akcionárov - fyzických osôb stále klesá. Pri transformácii VÚB a Komerční banky Praha v roku 1991 bol zámer, že FNM SR a FNM ČR budú vlastniť určité podiely v týchto ústavoch. Tieto veci stále nie sú vysporiadané, konštatoval Gabriel a dodal, že formálnym vlastníkom akcií VÚB (50,8 %) je FNM SR, aj keď časť týchto akcií je neformálne vo vlastníctve FNM ČR.
Gabriel uviedol porovnania charakterizujúce rast VÚB: Bilančná hodnota VÚB na začiatku roka 1990 bola 146 mld Kčs, teraz je 180 mld Sk. Prv 60 % finančných zdrojov VÚB pochádzalo zo Slovenskej sporiteľne, teraz iba 5 mld Sk pochádza zo Slovenskej sporiteľne. Keď VÚB vznikla, mali sme 40 pobočiek, ale k nim neskôr pristúpilo 199 expozitúr, tak vznikla odbytová sieť s 240 pracoviskami. Po rozdelení štátu vznikla v Prahe zahraničná pobočka VÚB. Devízové aktíva VÚB vzrástli z 880 mil. Kčs na súčasných 29 mld Sk. K zastúpeniu v zahraničí Gabriel povedal: máme reprezentáciu v Moskve, v Londýne a pripravujeme jej otvorenie v Šanghaji a v New Yorku. Chceme zastúpenie v Moskve premeniť na pobočku. Stav pracovníkov teraz presahuje 8 tisíc, s dcérskymi spoločnosťami je to do 9 tisíc. Asi šestina zamestnancov pracuje v informatike. Gabriel pripomenul, že VÚB je jedna z mála bánk, kde sa dokončila prestavba informačného systému. V tejto súvislosti dodal, že banka je dostatočne technicky aj personálne vybavená pre vstup do do europriestoru.
Existuje problém objemu úverov vzniknutých v plánovitej ekonomike a prenesených do trhovej ekonomiky. Boli tu iba čiastkové riešenia napr. prevzatie úverov na TOZ (trvale sa obracajúcich zásob) do Konsolidačnej banky, š.p.ú., povedal Gabriel a porovnal vývoj v bankovom sektore u nás, v Poľsku a v ČR: Slovenská ekonomika neprešla takým očistcom ako poľská ekonomika, kde značná inflácia znehodnotila aktíva, takže ich odpísanie bolo ľahšie, u nás sa nepripustila veľká inflácia. Ale u nás na rozdiel od ČR sme nepristúpili k ozdraveniu bánk zo zdrojov FNM a iných verejných zdrojov, je známe z tlače, že v ČR sa už na tento účel vynaložilo asi 160 mld Kč. Gabriel ocenil slovinské riešenie zlých úverov z minulosti. Slovinci získali zdroje za 2 mld DEM, tie vložili do špeciálneho štátneho fondu, ktorý kupoval od bánk spomenuté problematické úvery, a tak sa vyčistili bankové portfóliá. Splácanie problematických úverov pokračuje do uvedených fondov. Podľa Gabriela súčasný stav, keď sú drahé finančné zdroje a inflácia je podstatne nižšia, je spôsobený aj neriešením starých úverov. Gabriel sa domnieva, že ak by sa v slovenských bankách odblokovalo za 50 mld starých úverov, získal by úverový trh zdroje v rovnakej výške a ich cena by potom klesla. Celkovú situáciu zhoršili nedávne udalosti v IRB, lebo sem musela NBS dodať zdroje, ktoré potom chýbali inde. Bankový systém na Slovensku nie je v kritickom stave, ale nepracuje efektívne a účinne práve kvôli starému bloku úverov. VÚB je tvrdo napojená na slovenskú ekonomiku a vo VÚB sa odráža stav slovenskej ekonomiky, doplnil Gabriel.
Na otázku o plnení plánu reštrukturaklizácie úverov Gabriel povedal: Je pravda, že zo 40 mld Sk klasifikovaných úverov je dosť veľký objem stratových. Asi 6 mld Sk rezerv nám chýba, aby boli pokryté spomenuté klasifikované úvery. Nie je to zásadná položka. Dalo by sa to riešiť aj navýšením základného imania, avšak FNM SR nemá také zdroje, aby navýšil kapitál VÚB (svoj podiel), napr. o 100 %. (Potreboval by na to asi 2 mld Sk).
Na otázku na rozbeh hypotekárnych úverov Gabriel povedal: Hypotekárne bankovníctvo je otázka budúcnosti. Rozvoju hypoték bráni: vysoká cena zdrojov na trhu, pripravenosť projektov na výstavbu bytov a legislatíva u nás, ktorá neumožňuje realizovať záložné právo na byt, ktorý je obývaný príjemcom hypotekárneho úveru.
Na otázku o možnej fúzii veľkých bánk na Slovensku Gabriel povedal, že o fúzii nemožno uvažovať, kým nie je ukončená transformácia vlastníctva banky. VÚB je v európskopm meradle "malo-stredná banka", sme asi na 400. mieste. Ak sa dostaneme do európskeho priestoru, fúzia bude potrebná. Na otázku SME o rozbehnutí konkurzov Gabriel uviedol: Nie je problém konkurzu ako takého, ale čo nastane potom. Gabriel sa domnieva, že by malo byť legislatívne zabezpečené, aby ten kto konkurz spôsobil, nemal právo ďalej podnikať a nemohol nijakým spôsobom získať znova majetok, ktorý išiel do konkurzu. Stáva sa, že pri konkurze sa prevedú majetky na tie isté osoby, ktoré vlastnili skrachovaný podnik, ale pod inými obchodnými menami. Nový vlastník získa majetok z konkurzného konania veľmi lacno a tento vlastník začne podnikať ďalej s čistým listom vlastníctva. Dali sme takéto a podobné prípady na trestnoprávne pokračovanie. Gabriel sa domnieva, že legislatívu treba v tomto smere ešte zmeniť.
