teľov ministerstva obrany a dopravy, ktoré sa spájajú s privatizačnými zámermi osôb, ktoré majú blízko k popredným štátnym a vojenským funkcionárom. (V tejto súvislosti sa spomínajú najmä mená vlastníkov piešťanských kúpeľov, akcionárov Slovenských aerolínií a niektorých trenčianskych firiem, spojených s prevádzkou trenčianskeho letiska.) Do konca júna mali minister obrany a minister dopravy „predložiť na rokovanie vlády návrh na úpravu a rozšírenie letiska v Piešťanoch“ (píše sa v uznesení vlády SR z 24. februára 1998), do 1. júla sa mala podpísať dohoda o užívaní letísk so spoločnou vojenskou a civilnou prevádzkou na území SR (hovorí o tom záznam z rokovania zástupcov ministerstiev obrany a dopravy z 3. júna 1998). V pozadí oboch materiálov je snaha niektorých predstaviteľov oboch rezortov previesť vojenské letisko v Piešťanoch do správy rezortu dopravy (keď by Armáda SR za užívanie letiska v Piešťanoch začala platiť vysoký prenájom rezortu dopravy) a dobudovať infraštruktúru na vojenskom letisku v Trenčíne, čo by podľa viacerých vojenských odborníkov stálo Armádu SR niekoľko sto miliónov korún (pozri Koniec… na 4. strane). Podľa materiálu, ktorý má redakcia SME k dispozícii, plánovaná úprava a rozšírenie letiska v Piešťanoch zahŕňa rozšírenie a predĺženie pristávacej plochy, rekonštrukciu objektov svetlotechnického a rádiotechnického zabezpečenia atď. Prevod letiska v Piešťanoch, teda majetku štátu zo správy ministerstva obrany do správy ministerstva dopravy, by sa mal uskutočniť po ukončení vojenskej leteckej prevádzky. O odpoveď na otázky, týkajúce sa podpísania dohody oboch rezortov či ekonomických dôsledkov po odchode Armády SR z letiska v Piešťanoch, sme požiadali aj hovorcu ministerstva obrany npor. F. Kašického, do uzávierky sme ju však nedostali.