Už sa tá demagógia nedá počúvať, preto som nútený napísať svoj názor. Slovenský rozhlas vysielal reláciu, v ktorej sa „hlavný slovenský demagóg“ pán Slobodník vyjadril na tému - špinenie do vlastného hniezda. Mal zaujímavé porovnanie: súčasná slovenská opozícia a publicisti neobhajujú dostatočne slovenské záujmy v zahraničí. Ako príklad správneho lobbovania uviedol, že po páde diktátorov Franca v Španielsku a Salazara v Portugalsku sa všetci politici a publicisti zjednotili a spoločne obhajovali záujmy svojich krajín. Zabudol však na jedno - že Slovensko sa, žiaľ, svojho „diktátora“ nezbavilo. Verím, že sa to konečne podarí po jesenných voľbách (ak budú slobodné a demokratické) a že naozaj budeme pri obhajovaní slovenských záujmov pravdiví a jednotní a demagógovia budú zbytoční. Ešte niečo k osobe „hlavného demagóga“. V čase, keď bol „esesáckym učňom“, ja som bol väznený v nacistickom pracovnom tábore. On sa po roku 1945 dostal do sovietskeho pracovného tábora. Jeden spoluobčan na stretnutí s publicistami povedal, že aj jeho otec bol v sovietskom pracovnom tábore a nevie si vysvetliť jedno - jeho otec po návrate vážil 40 kg a pán Slobodník 80 kg a ovládal 3 svetové jazyky. Tento občan žiadal novinárov, aby sa na to bližšie pozreli a objasnili túto „záhadu“. Ja, na základe mojich skúseností, to mám jasné. Aj ja som po prepustení vážil 48 kg (výška 180 cm), ale niektorí spoluväzni si žili blahobytne - živili sa donášaním na nás ostatných. Na záver iba toľko: V roku 1989 som sa tešil, že aspoň ostatok môjho života prežijem v slušnej demokratickej a občianskej spoločnosti. Postupne sa moje ilúzie menili na trpkú skutočnosť. Toľko netolerancie, nenávisti, špinavosti a demagógie nebolo zatiaľ v žiadnom režime. Vždy sme vedeli, s kým „máme tú česť“ - nikdy sa mocipáni nepretvarovali až tak, ako tí dnešní. Spoločnosť je rozdelená národnostne, nábožensky, politicky aj triedne a to tu naozaj ešte nebolo. Zostáva nádej - jesenné voľby. A ako to dopadne, to záleží na nás všetkých.
JAROSLAV VALAS, Piešťany
