Archív filmov je podľa ministerstva majetkom štátu, filmy však zhodnocuje súkromná spoločnosť

BRATISLAVA (SME - ch) - Ministerstvo kultúry (MK) považuje za pozitívne, že HZDS chce v predvolebných šotoch použiť archívne zábery zo slovenského prostredia a voličovi ponúknuť slovenskú produkciu a nie zábery z rozličných akčných pafilmov. Uvádza sa to v stanovisku ministerstva pre TASR k vyjadreniam poslankyne Evy Rusnákovej a filmového teoretika, bývalého riaditeľa Národného kinematografického centra - filmového ústavu Martina Šmatláka. Obaja na tlačovej besede SDK v utorok informovali o nenormálnosti situácie, keď práva autorov slovenských filmov, vyrobených za prostriedky štátu, vykonáva a zhodnocuje (speňažuje) súkromná spoločnosť Štúdio Koliba. Zároveň informovali o tom, že pre potreby HZDS si spoločnosť Tonigo objednala napríklad zábery muža s valaškou, hráča na fujare či chlapcov preskakujúcich ohne. Ministerstvo proti tvrdeniam Rusnákovej a Šmatláka o porušovaní zákonov zo strany MK SR a Národného centra pre audiovizuálne umenie v súvislosti s uprednostňovaním Štúdia Koliba, a. s., pri archivovaní a využívaní filmového archívu dôrazne protestuje. Ani včerajšie tvrdenie ministerstva, že fondy filmového archívu sú majetkom štátu, nič nemení na skutočnosti, že právo obchodovať s nimi má Štúdio Koliba, a. s. Viacerí odborníci v tejto súvislosti upozorňovali na nevyjasnené okolnosti privatizácie Slovenskej filmovej tvorby - Koliby. Jej riaditeľom bol od roku 1992 Vladimír Ondruš. Do roku 1995, keď ju sprivatizovalo Štúdio Koliba s tým istým V. Ondrušom na čele, klesla účtovná hodnota kolibského majetku zo 431 miliónov na 309 mil Sk. Fond národného majetku chcel Kolibu pôvodne predať za 410 miliónov korún, neskôr zmenil svoje rozhodnutie na 110 miliónov. V. Ondruš bol v predstavenstve spoločnosti PRO TV, ktorá sa uplynulý rok snažila sprivatizovať STV 2. Tento rok bol vedúcim výpravy horolezcov, ktorí vztýčili na najvyššej hore sveta vlajku HZDS. V súvislosti so sťahovaním archívu filmov vyslovili E. Rusnáková a M. Šmatlák počudovanie nad tým, že na sťahovanie využilo Štúdio Koliba štátne prostriedky. „Ak súkromná spoločnosť chcela uskladňovať a spravovať slovenské filmy, mala do tejto činnosti aj investovať finančné prostriedky, a tieto si potom prípadne odpočítať zo zisku, ktorý jej zaručujú veľmi ústretové zmluvné podmienky zo Zmluvy o odbornom uskladnení, ošetrení filmových materiálov a spravovaní copyrightu slovenských hraných a krátkometrážnych filmov,“ uviedli.