Všetkým účastníkom bolo jasné, že za politický podtext expedície bude nutné zaplatiť, tvrdí vedúci expedície

BRATISLAVA (SME - r) - Dlho po návrate členov expedície Čomolungma ‘98 neutíchali diskusie vyvolané vynesením vlajky HZDS na Mount Everest. Deväť členov expedície - Jaroslav Dutka, Stanislav Glejdura, Martin Heuger, Tibor Hromádka, Pavol Jackovič, Roman Jelenský, Milan Packo, Vladimír Plulík, Jaroslav Vonderčík - vo svojom nedávnom vyhlásení konštatovali, že keď sa po oboznámení so sponzormi - štúdio Koliba, Donar, informovali, akú cenu budú musieť zaplatiť za tento sponzoring, vedúci expedície Pavol Lazar ich jednoznačne ubezpečil, že ich jedinou politicko-občianskou povinnosťou bude návšteva u predsedu vlády. „Vynesenie a zdokumentovanie loga sponzorov na vrchole sme považovali za samozrejmé. Pri všetkých stretnutiach sa kládol dôraz len na športový úspech bez strát na životoch a s použitím kyslíka iba na lekárske účely. Hranica politického pozadia, za ktorú nikto z nás nebol ochotný ísť, nebola do odchodu expedície prekročená,“ uviedli horolezci vo svojom stanovisku. Prekvapenie podľa nich prišlo v tibetskom meste Šigace, kde im P. Lazar tlmočil želanie prezidenta expedície V. Ondruša, aby na vrchol namiesto vlajky hlavného sponzora vyniesli a odfotografovali vlajku HZDS, ktorého je on sympatizantom a ktoré je v podstate sponzorom akcie. Podľa vedúceho expedície P. Lazara však už pri príprave expedície bolo všetkým jasné, že za jej politický podtext bude treba čosi zaplatiť. „Keďže však každý jeden člen mal eminentný záujem o účasť na tejto expedícii, nikto, pretože neskôr by sa nemohol alibisticky skryť za tvrdenie, že o ničom nevedel, sa neopýtal na konkrétne podmienky. Vychádzajúc z faktu, že každý súhlasí a je uzrozumený s danými skutočnosťami, som ani ja konkrétne podmienky neskúmal. Keď tieto boli neskôr na čínskom území prezidentom expedície deklarované, vyvolali síce pomerne búrlivú diskusiu, ale nakoniec boli za určitých podmienok vzájomnej dohody všetkými členmi prijaté,“ uvádza vo svojom stanovisku P. Lazar. Ďalej konštatuje, že ak by v tom čase nebol niekto súhlasil, mal možnosť z expedície odísť, pričom spiatočná cesta mu bola v plnom rozsahu zabezpečená, letenky mal totiž každý pri sebe a mohol sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia. „Reálna podoba dohody bola taká, že každý, kto pôjde do vrcholového útoku, vezme so sebou okrem štátnych vlajok Slovenska a Číny aj vlajku, na ktorej je znázornený znak víťaznej politickej sily z posledných volieb, ako aj posvätený krížik, pričom všetky tieto fakty zachytí na fotografiách a tieto mi potom odovzdá. Z druhej strany bol prísľub, že tento materiál sa použije pre internú potrebu HZDS.“ Podľa P. Lazara, zásluhu na vynesení vlajok majú všetci účastníci expedície rovnakú.