Nielen chyby v ústave, ale aj jej nerešpektovanie sú hlavnými príčinami potreby jej zmeny

BRATISLAVA (SME - jo) - Desiatky zákonov a iných právnych noriem boli počas šiestich rokov od schválenia ústavy prijaté v rozpore s jej znením. Vyplýva to z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Príčinou sú najmä spôsoby vládnutia koalície HZDS/RSS, ZRS a SNS. Počas jej pôsobenia prišlo aj k závažným porušeniam základných občianskych práv - kauzy únosu M. Kováča ml., peticientov hárkov DU, Gaulieder, Spišák, zmarenie referenda sú všeobecne a dostatočne známe. Podľa pozorovateľov je však najväčším pohŕdaním základným zákonom nerešpektovanie rozhodnutí súdu, resp. odmietnutie napraviť protiústavný stav orgánom, ktorý ho zapríčinil. Aj tieto okolnosti viedli k tomu, že sa čoraz častejšie hovorí o potrebe novelizácie ústavy alebo prijatia jej úplne nového znenia. Neoficiálny návrh zverejnil predseda Ústavného súdu M. Čič, denník, v ktorom bol publikovaný, však žiadnu odozvu nezverejnil. Nad zmenami ústavy uvažujú odborníci na ústavné právo E. Valko a P. Kresák. Prípravy na novú ústavu avizovalo HZDS, do volebných programov však zreteľne zapísali zmeny v ústave iba Slovenská demokratická koalícia a Strana maďarskej koalície. Strana občianskeho porozumenia mieni presadzovať iba priamu voľbu hlavy štátu. Od prijatia ústavy parlament schválil viacero ústavných zákonov, na prijatie ktorých je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov - zákon o skrátení volebného obdobia NR SR (1994), o zamedzení rozporov záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov (1995) či zákon o prechode niektorých právomocí prezidenta na predsedu NR SR (1998). Naopak, schválený nebol ústavný zákon, podľa ktorého by prezidenta republiky volili priamo občania. Ústavný súd počas šiestich rokov od prijatia ústavy podal výklad viacerých článkov ústavy. V súčasnosti rozhoduje okrem iného aj o novelách oboch volebných zákonov - do NR SR i orgánov samosprávy, o podpisovaní zákonov prezidentom. Termíny rozhodovania súdu nie sú zatiaľ známe, napriek tomu, že ide najmä v prípade oboch volebných zákonov o mimoriadne dôležité rozhodnutia s dopadom na všetkých občanov-voličov i krajinu ako takú. Sudcovia Ústavného súdu, napriek deklarovaniu, že ide o naliehavé prípady, si vybrali dovolenku. Sudca J. Drgonec, ktorý je spravodajcom v spore o volebnom zákone do NR SR, oznámil síce ukončenie prác, predseda súdu M. Čič, ktorý sa z dovolenky vrátil v pondelok, však termín pojednávania súdu zatiaľ neoznámil. Je to okatý rozdiel v porovnaní s minulým rokom, keď v súvislosti s referendom Ústavný súd vyložil viacero článkov ústavy za 14 dní. „Musíme,“ zdôraznil vtedy M. Čič.