Výmena náčelníka generálneho štábu Armády SR sa uskutočnila mocenským, a nie právnym spôsobom

e postup výmeny náčelníka GŠ, formulácia § 2b ods. 7 tohto zákona - náčelník GŠ je podriadený ministrovi, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie - vzhľadom na neexistenciu iného znenia a najmä rozhodnutie Ústavného súdu SR (pozri Dokumenty na tejto strane) sa však zhodujú v neústavnosti postupu oboch zastupujúcich prezidentov. I. Gašparovič menoval náčelníka GŠ na návrh V. Mečiara. Súhlasia s názorom, že Gašparovič mal právo odmietnuť návrh ministra obrany na menovanie E. Vestenického do tejto funkcie, ale výmena na poste bola podľa nich založená na mocenskom prístupe, a nie právnom základe. Predseda NR SR oznámil, že M. Mikluša menoval do funkcie náčelníka GŠ podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o vojenskej službe. Podľa tohto zákona „Profesionálneho vojaka do voľnej funkcie ustanovuje služobný orgán, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Osobitným predpisom je však práve uvedený § 2b ods. 7 zákona o Armáde SR, čo zákon, na ktorý sa Gašparovič odvoláva jasne určuje. Podľa pozorovateľov politickému tlaku podľahol aj minister obrany J. Sitek, ktorému premiér Mečiar ešte v čase jeho neprítomnosti verejne odkázal, že buď menovanie náčelníka GŠ podporí, alebo z postu ministra odíde. Oficiálne stanovisko, ktoré vydal Sitek považujú za zmätočné z viacerých dôvodov. Napríklad v prvom odseku stanoviska experti ministerstva uznávajú Gašparovičovu právomoc menovať náčelníka GŠ, v druhom konštatujú, že „nie je oprávnený vydávať rozkazy“. Ministerskí experti uvádzajú, že odvolanie a menovanie náčelníka má „nedostatok“, podľa nich však nemá za následok neplatnosť tohto aktu. SNS, ktorá Siteka nominovala do funkcie ministra obrany, oznámila, že výmena na poste náčelníka GŠ by sa mala stať v rozpätí od 23. do 29 septembra tohto roka.