Zlý stav štátnych financií nie je náhoda, ale zámer

totiž celú ekonomiku plánovala iba do termínu volieb. "Štátny rozpočet po voľbách je iba jedna z mín, ktoré vláda nachystala svojmu nástupcovi," povedal E. Jurzyca.Podľa prezidenta CPHR je možné, že úroky za ktoré si požičiava vláda ešte ďalej porastú. Minulý týždeň pritom vláda prijala v aukcii štátnych dlhopisov ako maximálny výnos 29,95 %. "V období medzi voľbami a nástupom novej vlády, nebude vláde záležať na tom, či svojho nástupcu zaťaží 30-percentnými alebo 50-percentnými úrokmi. Jediné dôležité bude, aby mohla platiť to, čo uzná za vhodné - aby mala na výplaty v štátnej správe, dôchodky či iné výdavky. Ak by sa teda situácia na medzibankovom trhu skomplikovala, vláda nebude poznať žiaden strop a bude jej záležať len na tom, aby získala toľko koľko potrebuje," povedal. Možný je však aj iný variant. Tým je tlak na banky pod vplyvom štátu a štátne podniky, aby kupovali štátne cenné papiere za vopred dohodnuté sadzby, ktoré budú nižšie ako trhové ceny. "Pre ktorý z týchto variantov sa súčasná vláda rozhodne, bude záležať zrejme od výsledku volieb," dodal. Podľa Jurzycu svedčí o prístupe a zodpovednosti vlády aj skutočnosť, že dodnes nezverejnila ani hrubé obrysy štátneho rozpočtu. "Ak je termín volieb blízky termínu predloženia návrhu rozpočtu, vláda by mala predkladať rozpočet ešte pred voľbami. Opozícia tak má minimálne prístup k informáciám a v prípade, že sa po voľbách zmení vládnuca strana, je pre ňu jednoduchšie dopracovať rozpočet podľa jej predstáv. Ak vyhrajú strany súčasnej vládnej koalície, tak si presadia svoje pôvodné návrhy. Taký je postup v každej normálne fungujúcej ekonomike," povedal prezident CPHR. Aj s ohľadom na možné problémy pri zostavovaní novej vlády je preto podľa Jurzycu veľmi málo pravdepodobné, že sa rozpočet podarí schváliť ešte do konca roka. "Keďže vláda rozhoduje o 30 % hrubého domáceho produktu, veľa ekonomických subjektov bude musieť zostať v neistote. Vláda totiž nielenže o tretine ekonomiky priamo rozhoduje, ale ovplyvňuje tým aj celý zvyšok ekonomiky. Ak napríklad niekto nevie, aké budú tlaky vlády na finančný trh, nemôže predpokladať, ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby a to zasahuje všetky subjekty hospodárstva," dodal prezident Centra pre hospodársky rozvoj Eugen Jurzyca.