Zlomovým momentom povolebnej politickej situácie bude podľa pozorovateľov ustanovujúca schôdza NR SR, ktorá sa má konať 29. októbra 1998. Poslanci sa na nej po prvý raz zídu sami, prezident, ktorého povinnosťou je zvolať ustanovujúcu schôdzu do 30 dní - momentálne ňou disponuje Mečiarova vláda - totiž neurčil termín schôdze do 30 dní od oznámenia výsledkov volieb tak, ako mu to ukladá ústava. Podľa článku 82 ods. 2 ústavy ak prezident nezvolá ustanovujúcu schôdzu NR SR tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, "NR SR sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb". Na ustanovujúcej schôdzi sa okrem iného budú voliť noví funkcionári parlamentu. Dôležitá bude voľba jeho predsedu, pretože na neho súčasne prejdú aj niektoré prezidentské právomoci. To je podľa pozorovateľov zároveň najvážnejší argument proti tomu, aby do tejto funkcie bol zvolený člen budúcej predpokladanej opozície, t. j. z HZDS alebo SNS. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR totiž môže predseda NR SR účinne a na dlhý čas zablokovať zostavenie vlády: 1. má právomoc vymenovať premiéra, 2. nie je povinný vyhovieť jeho návrhom na menovanie členov vlády. Podľa informácií denníka SME mieni I. Gašparovič použiť právomoc vymenovať premiéra, a to krátko po zjazde SDĽ, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň. Denník SME už informoval o rôznej interpretácii v takomto prípade - podľa právnych expertov SDĽ R. Fica a Ľ. Fogaša, ak Gašparovič vymenuje novú vládu pred ustanovujúcou schôdzou NR SR, má táto "ústavné právo" na predloženie programového vyhlásenia. Konkrétny článok ústavy, ktorý takúto situáciu pripúšťa, však neuviedli. Presadenie tohto názoru by o. i. znamenalo aj nerešpektovanie výsledkov volieb približne o ďalší mesiac. Naopak, viacerí odborníci na ústavné právo tvrdia, že každá vláda je v zmysle ústavy povinná podať po ustanovujúcej schôdzi NR SR demisiu. Napríklad bývalý riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta SR I. Trimaj na otázky SME modelujúce rôzne alternatívy v tejto súvislosti povedal: "Ak by súčasný predseda NR SR poveril niekoho zostavením vlády, nový predseda parlamentu takejto osobe môže poverenie odobrať a poveriť či rovno vymenovať nového predsedu vlády. Ak by súčasný predseda NR SR vymenoval predsedu vlády, tento nemôže mať väčšie práva, ako by mala vláda, a teda má ústavnú povinnosť po ustanovujúcej schôdzi podať demisiu. Ak by súčasný predseda NR SR vymenoval predsedu vlády aj vládu, táto má taktiež ústavnú povinnosť podať po ustanovujúcej schôdzi parlamentu demisiu."
JURAJ HRABKO
