Sudca B. Tóth dvakrát vyhlásil, že predmetom exekúcie nemôžu byť obchodné podiely osôb

akia. V prvom uznesení z 21. septembra 1998 B. Tóth povolil odklad exekúcie majetku Markízy-Slovakia kontrolujúcej 51 percent TV Markíza spoločnosťou Gamatex. Poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I zapísal zmeny v obchodnom registri, podľa ktorých prestali byť spoločníkmi Markízy-Slovakia P. Rusko a S. Volzová a jej stopercentným vlastníkom sa stal Gamatex. Tóth z toho vyvodil domnienku, že "exekútor zrejme pojal do predaja podniku i obchodné podiely spoločníkov povinného". B. Tóth ďalej vyhlásil: "Ak exekútor dražil v predmetnej exekúcii obchodné podiely spoločníkov P. Ruska a S. Volzovej, dražil nespôsobilý predmet dražby." Druhým uznesením z 13. októbra 1998 B. Tóth na návrh Gamatexu zastavil exekúciu a uložil zaplatiť Markíze-Slovakia jeho majiteľom a exekútorovi trovy exekúcie. Tóth ďalej konštatoval, že podnik bol vydražený za cenu 232 tisíc korún, pričom exekúcia bola zastavená "v štádiu čiastočného uspokojenia oprávneného" (pohľadávka Gamatexu voči Markíze-Slovakia presahovala sumu 80 miliónov - pozn. red). "Z exekučného spisu nevyplýva, žeby predmetom predaja v rámci exekúcie boli i obchodné podiely. Ak však obchodné podiely neboli predmetom exekúcie, vyvstáva otázka, čo predmetom exekúcie bolo. Predmetom exekúcie bol podľa zápisnice o dražbe podnik Markíza-Slovakia," uviedol Tóth a dodal, že za nedeliteľnú súčasť podniku treba považovať aj obchodné podiely, a preto predmetom exekúcie nebol podnik ako celok, ale len jeho časť - "podnik s výnimkou súhrnu práv a povinností spoločníka vo vzťahu ku spoločnosti s ručením obmedzeným".