O preukaz zahraničného Maďara je u menšín v zahraničí veľký záujem
Viedeň/Budapešť 22. januára (TASR) - Zákon o Maďaroch v susedných
krajinách viedol na Slovensku k ostrým diskusiám, pričom stanovisko
k udeľovaniu výhod na etnickom základe je odmietavé, informuje dnes
rakúska tlačová agentúra APA. Doteraz požiadalo na Slovensku
o preukaz zahraničného Maďara okolo 4000 osôb zo 600.000 príslušníkov
maďarskej menšiny, uviedla maďarská agentúra MTI. Zatiaľ bolo pre
Maďarov na Slovensku vydaných 20.000 formulárov. Slovenská národná
strana (SNS) požaduje uzatvorenie kancelárií, kde sa žiadosti
prijímajú. Súčasne s veľkým záujmom o preukaz sa odpor politických
síl na Slovensku proti tomuto zákonu nezmenšil. V stredu sa
uskutočnia v Budapešti nové rokovania medzi oboma ministerstvami
zahraničných vecí, ktorých ústrednou témou budú slovenské námietky
proti zákonu. Na viac ako jeden milión sa v Rumunsku odhaduje počet
záujemcov o preukaz zahraničného Maďara v Rumunsku. Už počas prvého
dňa otvorenia kancelárií vystavili v Sedmohradsku viac ako 1500
žiadostí. Maďarsko bude na základe preukazov poskytovať Maďarom zo
susedných krajín - s výnimkou Rakúska - výhody vyplývajúce zo Zákona
o Maďaroch v susedných krajinách, ktorý nadobudol účinnosť od 1.
januára tohto roku. Príslušníci maďarských menšín, v prípade Rumunska
podľa osobitnej rumunsko-maďarskej dohody aj Rumuni, sa budú môcť
v Maďarsku uchádzať o cestovné zľavy, podporu pri štúdiu a možnosť
pracovať na obmedzenú dobu. V Rumunsku žijúci Maďari sú však sklamaní
tým, že tohtoročná kvóta na pracovné povolenia pre zahraničných
občanov stanovená na 81.320 osôb sa bude vzťahovať aj na príslušníkov
maďarskej menšiny. Toto opatrenie podľa nich nie je v súlade so
zámerom zákona otvoriť maďarský trh práce pre príslušníkov maďarskej
menšiny na tri mesiace v roku bez obmedzení. Najnovšie sa aj na
Ukrajine objavujú hlasy požadujúce podobné riešenie, ako sa našlo vo
forme rumunsko-maďarskej dohody. Zakarpatská Ukrajina má najvyššiu
nezamestnanosť v regióne. Žije tam približne milión ľudí, z toho je
okolo 160.000 Maďarov.
5 vr juh
EK: Rakúske veto Česku by zablokovalo celé rozšírenie
Brusel 22. januára (TASR) - Komisár EÚ pre rozšírenie Günter
Verheugen je presvedčený, že prístupové rokovania a proces rozšírenia
budú pokračovať podľa plánu aj s podporou Rakúska. Komisia však dnes
v Bruseli varovala, že ak by sa Viedeň rozhodla kvôli Temelínu
vetovať vstup ČR, mohlo by to zablokovať celé rozšírenie. Verheugen
dnes vzal výsledok petičnej akcie Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) na
vedomie. "Výsledok potvrdil, že v Rakúsku panuje silný odpor voči
jadrovej energii. Potvrdzuje však zároveň, že jasná väčšina rakúskeho
obyvateľstva si neželá ohrozenie dobrých susedských vzťahov s ČR,"
uviedol komisár v tlačovom vyhlásení. Zdôraznil, že prístupové
rokovania EÚ s ČR budú pokračovať podľa plánu. Európska komisia (EK)
podľa Verheugena vychádza z toho, Rakúsko vo vnútornej parlamentnej
debate potvrdí výsledky tzv. procesu z Melku a dodrží dohodnuté
záväzky. Podľa hovorcu Jeana-Christopha Filoriho je komisár Verheugen
"absolútne presvedčený", že Rakúsko pochopí, že zablokovanie
rozšírenia nie je v jeho záujme, keďže susedí so štyrmi kandidátskymi
krajinami (ČR, Slovenskom, Maďarskom a Slovinskom). "Sme presvedčení,
že rokovania a proces rozšírenia budú pokračovať podľa plánu
a s rakúskou podporou," povedal Filori na dnešnom brífingu EK.
Pripustil však, že ak by Rakúsko chcelo vetovať prijatie ČR do únie,
zablokovalo by to zrejme aj vstup ostatných kandidátskych krajín.
Všetky krajiny prijímané v prvej vlne rozšírenia EÚ sa totiž zrejme
ocitnú na spoločnej prístupovej zmluve, ktorú budú členské štáty
musieť ratifikovať. Filori pripomenul, že aj pri predchádzajúcich
rozšíreniach - či už o Rakúsko, Fínsko a Švédsko v roku 1995, alebo
Portugalsko a Španielsko v roku 1986 - išlo o jednu spoločnú
prístupovú zmluvu a jeden ratifikačný proces. Znamenalo by to však,
že ak by chcelo Rakúsko blokovať vstup Česka, muselo by zablokovať
celú prístupovú zmluvu a tým aj prijatie ostatných krajín.
Rozhodnutie, či sa rozšírenie uskutoční pomocou jednej spoločnej
zmluvy, alebo individuálnych prístupových zmlúv pre každého
z kandidátov, je na členských krajinách. Komisia si však podľa
Filoriho myslí, že by to mala byť jedna spoločná zmluva. Tá by
samozrejme obsahovala prílohy k jednotlivým krajinám, ako aj možnosť
pre kandidátsku krajinu vzdať sa členstva, ak by ho jeho obyvatelia
zamietli v referende. To sa stalo napríklad v prípade Nórska, ktoré
sa o členstvo v EÚ uchádzalo spoločne s Rakúskom, Fínskom a Švédskom.
Weiss na zimnom zasadaní PZ RE hovoril aj o zákone o zahraničných
Maďaroch
Štrasburg 22. januára (TASR) - Vedúci delegácie Národnej rady SR
v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a podpredseda PZ RE
Peter Weiss využil zimné zasadanie v Štrasburgu aj na informovanie
viacerých členov PZ RE o stanovisku SR k spornému zákonu
o zahraničných Maďaroch. Hlavnými témami prebiehajúceho zasadania PZ
RE je boj proti terorizmu, diskusia o prijatí Bosny a Hercegoviny do
organizácie a v stredu vystúpenie izraelského ministra zahraničných
vecí Šimona Peresa. Generálny tajomník RE Walter Schwimmer dnes
vyjadril presvedčenie, že ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie dôjde
v roku 2004. Dodal, že čoskoro sa 44. členom RE stane Bosna
a Hercegovina a čaká sa na rozhodnutie Bieloruska, či si zvolí
európsku demokratickú cestu. Za najkritickejšiu označil Schwimmer
situáciu v Čečensku, kam RE vyslala svojich expertov. Tí informovali
o síce pomalom, ale postupujúcom pokroku vo sfére poli ochrany
ľudských práv. Ako dnes TASR informoval Peter Weiss, PZ RE dnes
schválilo významné odporučenie v rámci kampane proti obchodovaniu so
ženami. Tento fenomén sa označuje za porušovanie ľudských práv
a narúšanie základných princípov vlády zákona a demokracie. Obrat
tohto svetového biznisu sa dostal na tretie miesto za obchod
s drogami a zbraňami. Až 78 percent obetí tohto obchodu je
vykorisťovaných v rôznych formách prostitúcie. V odporúčaní sa
uvádza, že až 500.000 žien z východnej a strednej Európy bolo
v poslednom roku presunutých sieťou prevádzačov a obchodníkov do
krajín západnej Európy. PZ RE vyzvalo vlády všetkých členských
krajín, aby posilnili legislatívu a zdokonalili mechanizmy, ktoré
trestajú obchodníkov, ale aj klientov žien, ktoré sú obeťami tohto
obchodovania, aby penalizovali sexuálnu turistiku a domáce otroctvo
a takzvané katalógové manželstvá, a najmä aby sa sústredili na
preventívne opatrenia, vrátane zavádzania sexuálnej výchovy na
školách s dôrazom na rovnosť mužov a žien a rešpektovanie dôstojnosti
žien.
vk pel maj
Litva i SR majú rovnaký strategický cieľ - vstup do NATO
Vilnius 22. januára (TASR) - Minister obrany SR Jozef Stank ukončil
dnes návštevu Litovskej republiky, v rámci ktorej informoval svojho
rezortného partnera Linasa Linkevičiusa o hlavných aspektoch reformy
ozbrojených síl SR s dôrazom na modernizáciu, reštrukturalizáciu
a profesionalizáciu armády. Obaja ministri skonštatovali, že
strategickým cieľom Litvy aj Slovenska je vybudovať menšie, ale
vysoko efektívne ozbrojené sily, ktoré budú primerane vybavené
a vycvičené pre začleňovanie sa do kolektívnej obrany NATO. Slovenská
armáda znižuje svoje počty na 23.700 osôb a Litva buduje svoje
ozbrojené sily od nuly. Rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva
zahraničných vecí Litvy Giedriusom Čekuolisom bol zameraný na vývoj
vnútropolitickej situácie v oboch štátoch pred pražským summitom
aliancie, od ktorého Vilnius i Bratislava očakávajú pozvanie na
prijatie za člena NATO. Litovský štátny tajomník pripomenul
stretnutie litovského prezidenta Valdasa Adamkusa s americkým
prezidentom Georgeom G. Bushom, ktorý v súvislosti s rozširovaním
NATO hovoril o prijatí väčšieho počtu kandidátskych krajín na
pražskom summite. Na pôde parlamentu sa minister obrany SR Jozef
Stank stretol s jeho podpredsedom Arturosom Skardžiusom a predsedom
Výboru pre obranu a bezpečnosť Alvydasom Sadeckasom. Objasnil im
význam základných strategických dokumentov MO SR: Obrannú stratégiu,
Bezpečnostnú stratégiu a Vojenskú stratégiu, ktoré prijal slovenský
parlament politickým konsenzom. Informoval aj o dôležitých
legislatívnych krokoch, ktoré napomáhajú Slovensku a jeho ozbrojeným
silám byť dôveryhodným partnerom. Litovskí partneri Stanka
informovali, že aj na pôde ich parlamentu sa zrodila politická
dohoda, ktorá vyjadruje jednoznačnú podporu integračným ambíciám
Litvy a zároveň súhlasí s vyčlenením dvoch percent z HDP na obranu.
Na záver návštevy Litvy Jozef Stank navštívil Vojenskú akadémiu,
ktorá zabezpečuje ročne prípravu 150 dôstojníkov pre potreby
litovských ozbrojených síl.
vk pel
Ministerstvá obrany SR a Litvy podpísali dohodu o spolupráci
Vilnius 22. januára (TASR) - Minister obrany SR Jozef Stank ukončil
dnes návštevu Litovskej republiky, v rámci ktorej informoval svojho
rezortného partnera Linasa Linkevičiusa o hlavných aspektoch reformy
ozbrojených síl SR s dôrazom na modernizáciu, reštrukturalizáciu
a profesionalizáciu armády. Návšteva vyvrcholila podpisom
bilaterálnej dohody o spolupráci vo vojenskej oblasti medzi
ministerstvom obrany SR a ministerstvom národnej obrany Litovskej
republiky. Dohoda umožňuje rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi
rezortmi ministerstiev obrany na princípoch vzájomnej výhodnosti.
Dohoda vymedzuje spoluprácu v oblasti obrannej a bezpečnostnej
politiky, vojenského obranného zákonodarstva, plánovania a tvorby
rozpočtu na obranu, v mierových a humanitárnych operáciách ako aj
v iných oblastiach určených spoločným záujmom. Obaja ministri obrany
počas rokovaní vo Vilniuse skonštatovali, že strategickým cieľom
Litvy aj Slovenska je vybudovať menšie, ale vysoko efektívne
ozbrojené sily, ktoré budú primerane vybavené a vycvičené pre
začleňovanie sa do kolektívnej obrany NATO. Slovenská armáda znižuje
svoje počty na 23.700 osôb a Litva buduje svoje ozbrojené sily od
nuly. Rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí
Litvy Giedriusom Čekuolisom bol zameraný na vývoj vnútropolitickej
situácie v oboch štátoch pred pražským summitom aliancie, od ktorého
Vilnius i Bratislava očakávajú pozvanie na prijatie za člena NATO.
Litovský štátny tajomník pripomenul stretnutie litovského prezidenta
Valdasa Adamkusa s americkým prezidentom Georgeom G. Bushom, ktorý
v súvislosti s rozširovaním NATO hovoril o prijatí väčšieho počtu
kandidátskych krajín na pražskom summite. Na pôde parlamentu sa
minister obrany SR Jozef Stank stretol s jeho podpredsedom Arturosom
Skardžiusom a predsedom Výboru pre obranu a bezpečnosť Alvydasom
Sadeckasom. Objasnil im význam základných strategických dokumentov MO
SR: Obrannú stratégiu, Bezpečnostnú stratégiu a Vojenskú stratégiu,
ktoré prijal slovenský parlament politickým konsenzom. Informoval aj
o dôležitých legislatívnych krokoch, ktoré napomáhajú Slovensku
a jeho ozbrojeným silám byť dôveryhodným partnerom. Litovskí partneri
Stanka informovali, že aj na pôde ich parlamentu sa zrodila
politická dohoda, ktorá vyjadruje jednoznačnú podporu integračným
ambíciám Litvy a zároveň súhlasí s vyčlenením dvoch percent z HDP na
obranu. Na záver návštevy Litvy Jozef Stank navštívil Vojenskú
akadémiu, ktorá zabezpečuje ročne prípravu 150 dôstojníkov pre
potreby litovských ozbrojených síl.
vk pel
APA: SDĽ sa zobudila neskoro
Viedeň/Bratislava 22. januára (TASR) - Slovenskú Stranu demokratickej
ľavice (SDĽ) najnovšie prieskumy verejnej mienky tvrdo zobudili zo
zimného spánku. Už viackrát sa táto vládnuca strana dostala pod
päťpercentnú hranicu, potrebnú na vstup do parlamentu, napísala dnes
rakúska agentúra APA. Nový predseda strany Pavol Koncoš sa preto
rozhodol pre radikálnu ofenzívu. Ľavicoví demokrati odteraz žiadajú
silný sociálny štát, pri privatizácii Slovenského plynárenského
priemyslu (SPP) chcú zachovať slovenské záujmy. Týmito opatreniami
začali ľavicoví demokrati boj o prežitie, problematické je však jeho
načasovanie. Od roku 1998 nebola SDĽ schopná predložiť reálne plány
na posilnenie sociálneho štátu. Skôr sa z nej stala strana, ktorá
kritizuje všetky návrhy pravicových strán. Aj pri privatizácii SPP sa
ľavičiari zobudili neskoro, pretože tento proces je v záverečnej
fáze. Pochybovať sa dá aj o zmysle zmeny na čele ministerstva
financií. Ťažko možno čakať, že osem mesiacov pred voľbami sa dá vo
finančnej politike ešte niečo zmeniť. Najmä ak má dezignovaný
nástupca ministerky financií Brigity Schmögnerovej, František
Hajnovič, po obsahovej stránke podobné názory ako ona. Odvolanie
Schmögnerovej tak slúži iba na vnútrostranícke účely a na vytlačenie
vnútornej opozície na perifériu. Pred dvoma alebo troma rokmi by
Koncošom prezentované návrhy mali účinok, uvádza APA. Ľavicoví voliči
sa medzitým rozhodli. Tí umiernení podporujú Roberta Fica a jeho
Smer, tí radikálnejší sa rozhodli pre Komunistickú stranu Slovenska
(KSS). V prieskumoch má Fico viac ako 15 percent, KSS prvýkrát od
revolúcie predbehla SDĽ. SDĽ tak na vlastnom tele okúsila, že
v politike ide nielen o správnosť, ale aj včasnosť rozhodovania,
uzatvára APA.
