BRATISLAVA (SME - dd) - Napätosť v štátnych financiách pocítia v tomto roku prakticky všetky rezorty. Ako vyplýva z návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu SR, do zdravotníctva, dopravy, poľnohospodárstva ani na byty sa tento rok nedostane viac peňazí ako v minulom. Bežné transfery do zdravotníctva zostanú na úrovni minulého roka 10,9 mld Sk, transfery do zdravotných poisťovní zostanú na nezmenenej hodnote 10,8 mld Sk. Dotácie do poľnohospodárstva budú 7,4 mld Sk. Minulý rok rátal rozpočet s dotáciami 8,1 mld Sk, viacerými opatreniami sa však táto suma postupne znížila o 700 mil. Sk, teda na úroveň 7,4 mld Sk. Aj na podporu bytovej výstavby pôjde tento rok toľko ako minulý - 4 mld Sk. Až 3,2 mld Sk však budú z tejto sumy tvoriť platby štátnej prémie pri stavebnom sporení. Do Štátneho fondu rozvoja bývania a na iné formy podpory výstavby bytov tak zostáva iba 800 mil. Sk. Ani v doprave dotácie nevzrastú. V Železniciach SR sa počíta s nezmenenou sumou 2,2 mld Sk, dotácie podnikom MHD v piatich najväčších mestách budú spolu 1,1798 mld Sk. Nezvýšia sa ani príjmy obcí naviazané na centrálny rozpočet. Rozdeľovanie výnosov z daní bude rovnaké ako minulý rok. Výdavky na osobitné dotácie obcí do 3000 obyvateľov zostanú nezmenených 400 mil. Sk.
Podobná je aj situácia s dotáciami tepla. Tento rok je na ne vyčlenených 1,6 mld Sk, počíta sa však s tým, že už v rámci rozpočtového provizória, teda v prvom štvrťroku, sa vyčerpá 1,1 mld Sk. Šetriť sa bude aj na platbách bankám. IRB a Slovenská sporiteľňa by totiž mali dostať dotácie na úrokové náklady z úverov poskytnutých za socializmu v objeme 2,3 mld Sk. Dostane ich však iba IRB, pričom so sporiteľňou sa má rokovať o osobitnom splátkovom režime. V návrhu východísk na zostaveniu štátneho rozpočtu sa konštatuje, že najväčší tlak na výdavky bude pri platbe úrokov zo štátneho dlhu a pri rôznych sociálnych dávkach. Na obsluhu štátneho dlhu dá v tomto roku štát až 20,1 mld Sk, čo je o 4,8 mld Sk viac ako minulý rok. Na sociálne príspevky vyplácané cez krajské úrady pôjde tento rok zo štátnej kasy 10 mld Sk, čo je oproti minulému roku rast o 4 mld Sk. V tejto sume pritom ešte nie sú započítané avizované príspevky na bývanie, ktoré sa majú začať vyplácať od 1. júla. Okrem týchto 10 mld Sk pôjde do sociálnej sféry aj ďalších 17,5 mld Sk na dávky sociálneho zabezpečenia. Sem patria napríklad prídavky na deti, na ktoré pôjde 9,9 mld Sk, alebo rodičovský príspevok, kde sa počíta so 4,5 mld Sk. Tohtoročný rozpočet však nebude mať problémy iba so škrtením výdavkov, ale aj so zháňaním príjmov. Pôvodný návrh rozpočtových východísk, ktorý ešte nepočítal s vplyvom balíčka opatrení, projektoval príjmy na úrovni 168,7 mld Sk. Na dosiahnutie požadovaného maximálne 15-miliardové schodku však bolo treba zostaviť príjmy na celkovej úrovni 179,9 mld Sk. Balíček opatrení umožnil zvýšiť očakávané výnosy z dane z pridanej hodnoty o 2 mld Sk, zo spotrebnej dane o 1,1 mld Sk a z lotérií o 1 mld Sk. Pri dani z príjmov sa však v dôledku uplatnenia balíčka počíta s poklesom o 0,5 mld Sk. Do rozpočtu sa tak museli zapojiť v omnoho vyššej miere aj nedaňové príjmy. Napríklad SPP by mal osobitným odvodom do štátneho rozpočtu odviesť 3 mld Sk. Ďalších 2,1 mld Sk majú odviesť iné podniky ovládané štátom, ktoré však rozpočet zatiaľ nešpecifikuje. NBS by mala dať rozpočtu toľko, čo minulý rok, teda 2,2 mld Sk. Vláda chce ďalej zrušiť Fond na podporu zahraničného obchodu, z ktorého by do rozpočtu odviedla 500 mil. Sk. Okrem toho chce do rozpočtu včleniť aj 500 mil. Sk z výnosov z malej privatizácie. Sumu 2 mld Sk má na budúci rok získať Slovensko zo splácania dlhov, na to sa však budú musieť zintenzívniť rokovania o deblokáciách. Návrh rozpočtu má podľa informácií hovorcu ministerky financií P. Šveca vláda prerokovať najneskôr 17. februára. Do parlamentu sa rozpočet dostane do 22. februára.
