Podľa M. Dzurindu bolo obdobie uplynulých štyroch rokov vládou nezodpovednosti, chamtivosti a sebeckosti

, že Slovensko v tom období smerovalo k hospodárskemu úpadku, keď dominovalo rozkrádanie majetku. Dzurinda je presvedčený, že počas funkčného obdobia bývalej vlády sa zhoršili takmer všetky oblasti života, čo sa prejavilo aj v zníženom hodnotení Slovenska zahraničím a v spomalení prílevu zahraničných investícií. Slovensko podľa premiéra zaostávalo za susedným Českom, Poľskom a Maďarskom aj pri porovnaní základných ekonomických kritérií, či už išlo o zahraničnú zadlženosť, nezamestnanosť, alebo platobnú bilanciu. Obdobie prvých sto dní novej vlády premiér označil za obdobie hasenia požiarov a nastoľovania štandardných ekonomických pomerov. Médiám predložil analýzu zdedeného stavu ekonomiky a spoločnosti z hľadiska demokracie a ľudských práv, hospodárstva a zahraničnej politiky. Premiér pripomenul o. i. viacero prijatých protiústavných zákonov, vylúčenie poslanca F. Gauliedera z NR SR, medzinárodnú izolovanosť Slovenska, integračné neúspechy aj niekoľko demaršov adresovaných bývalej vláde. Dzurinda ocenil viacero krokov svojho kabinetu, napríklad aj zákon o tripartite, ktorý je prejavom úsilia o dobré vzťahy so sociálnymi partnermi. Snahu o udržanie sociálneho zmieru označil za dôležitú, pričom podľa neho životnú úroveň môže zvýšiť dôsledná ekonomická reforma, prílev zahraničných investícií a vytvorenie nových pracovných príležitostí. Dzurinda pripustil, že niektoré personálne otázky široká koalícia celkom nezvláda, nemá však z nich pocit, že by situácia bola "dramatická". Na adresu vzťahov s Ruskom vyslovil názor, že SR má záujem o dobré vzťahy s Ruskou federáciou, avšak za problémové označil otázky obranného systému S-300, spôsobu deblokácií ruského dlhu, ako aj niektorých zmlúv, ku ktorým sa jeho kabinet ešte stále nedostal. V súvislosti s diverzifikáciou energetických surovín premiér konštatoval, že o dodávkach plynu rokoval aj s poľským a nórskym premiérom, riešenie si však vyžiada istý čas.