Hainz Fischer nechce v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie vytvárať ilúzie

jeho rokovaní boli popri tradičnej chúlostivej téme jadrových elektrární aj integračné možnosti vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ). Fischer zdôraznil, že nechce zbytočne vytvárať v Bratislave ilúzie nejakými konkrétnymi termínmi, "čo však považujem za realistické je, že od summitu v Helsinkách (december 1999) možno očakávať zelenú na ďalšie rokovania". Opäť zopakoval, že ďalšie rozširovanie únie závisí aj od úspechu vnútorných reforiem: "Nielen štáty, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, musia byť v dobrej kondícii, ale aj samotná EÚ musí byť fit, aby zvládla rozšírenie." Na otázku SME, aké sú v Rakúsku nálady v súvislosti s členstvom v NATO a ako sa pozerá na možnú spoluprácu geograficky blízkej trojice Rakúska, Slovenska a Slovinska pri vstupe do aliancie, poznamenal, že "ak vám zodpoviem na prvú časť otázky, odpoveď na druhú už nebude nutná" a na vysvetlenie dodal, že päť rakúskych politických strán, zastúpených v parlamente, má na členstvo v NATO päť odlišných názorov. Podľa neho je otázka o rakúskom členstve v NATO komplexnejšia ako na Slovensku, pretože súvisí s "rozlúčením s neutralitou". Jeden z rakúskych novinárov na záver podotkol, že v otázke jadrovej energetiky sa v dialógu medzi Viedňou a Bratislavou nezmenilo nič, okrem tónu, na čo Heinz Fischer dodal, že "mňa teší aj priateľský a vecný tón", pričom "aj z obsahového hľadiska možno konštatovať, že slovenská vláda berie omnoho vážnejšie odporúčania na túto tému". Fischer pripustil, že SR je od jadrovej energetiky závislá, poukázal však na súčasné problémy s odbúravaním jadrového programu v Nemecku a dodal, že "možno nie je najlepšie vstúpiť tak hlboko do niečoho, z čoho budeme chcieť potom vystúpiť".