Historický kalendár - 25. januára

BRATISLAVA 24. januára (SITA) -

25. januára

1688 -- narodil sa legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík, pôvodne vojak v Rákocziho i cisárskej armáde. Od r. 1711 viedol vlastnú zbojnícku družinu, v r. 1713 zajatý, odsúdený a popravený. Stal sa symbolom protestu proti útlaku. Jánošíkovská tradícia sa rozšírila aj na Moravu, do Sliezska, Poľska a na Ukrajinu. Popravili ho 18. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši.

1882 -- v Londýne sa narodila britská spisovateľka a esejistka Virginia Woolfová. Ako hlavná predstaviteľka modernistickej umeleckej skupiny Bloomsbury Group významne pretvorila formu anglického románu. Témou jej diel je každodenný život anglických stredných vrstiev: Plavba, Noc a den, Jakubova izba, Pani Dallowayová, K majáku, Vlny, Roky. Je autorkou fantastického románu: Orlando o zmene hrdinovho pohlavia a jeho púte dejinami. 28. marca 1941 pri Rodmell spáchala samovraždu.

1894 -- v Liptovskom Mikuláši sa narodil spisovateľ, maliar a publicista Janko Alexy, jeden zo zakladateľov slovenskej modernej výtvarnej maľby. Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb inšpirovaných ľudovou tvorbou, legendami a krajinou. V 50. rokoch vytváral kompozície pre architektúru a tapisérie. Neskôr sa vrátil k inšpiráciám z ľudovej tvorby. Vydal vyše 20 kníh: Na voľnej vôľuške, Osudy slovenských výtvarníkov, Ovocie dozrieva, Hurá!, Už je chlap na nohách a i. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

1920 -- v Paríži zomrel taliansky maliar a sochár Amedeo Modigliani. Bol hlavný predstaviteľ École de Paris. Vytvoril si vlastný osobitý prejav, založený na sugestívnej farebnosti a pevnej obrysovej línii, zdôrazňujúcej zobrazovanú figúru (ženské akty, portréty). Narodil sa 12. júla 1884 v Livorne.

1924 -- vo francúzskom meste Chamonix sa začali prvé zimné olympijské hry, na ktorých sa zúčastnilo 300 športovcov zo 16 krajín. ZOH trvali do 5. februára.

1938 -- v Moskve sa narodil ruský pesničkár a herec Vladimir Semionovič Vysockij. V r. 1960-64 člen Divadla A. S. Puškina v Moskve, od r. 1964 Moskovského divadla drámy a komédie Na Taganke. Výrazný herecký talent uplatnil v dramatických úlohách, najmä ako Hamlet (W. Shakespeare), Pugačov (podľa S. A. Jesenina), Galilei (B. Brecht Život Galileiho). Svojou nepatetickou poéziou, v ktorej sa prelína lyrika s iróniou a sarkazmom - zbierky: Nerv, Kľúč, Básne a piesne, Tri štvrtiny cesty a i. vyjadril generačné pocity sovietskej mládeže 70. rokov. Obrovskú popularitu získal piesňami, ktoré si sám zhudobnil a neopakovateľným spôsobom interpretoval: Kone na neskrotenie, Zaklínač hadov. Zomrel 25. júla 1980 v Moskve.

1949 -- v Moskve založili zástupcovia Sovietskeho zväzu, Poľska, Československa, Maďarska, Rumunska

a Bulharska Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). NDR sa pripojila v r. 1950, Mongolsko v r. 1962, Kuba 1972 a Vietnam 1978. Albánsko v r. 1961 vylúčili. Cieľom bolo koordinovanou spoluprácou

prispieť k rozvoju hospodárstva členských štátov. Od r. 1987 začala RVHP rokovanie s EHS. Dezintegračné tendencie po r. 1989 viedli v r. 1991 k rozpusteniu organizácie.

kp;fa