eho základu 2700 Sk, čo predstavuje 370 Sk na jedného poistenca. Návrh rozpočtu zahŕňa platby Národného úradu práce (NÚP) vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu 2700 Sk. Zohľadňuje vymeriavací základ ekonomicky aktívnych poistencov VšZP 8158 Sk, priemernú mesačnú výšku poistného 1118 Sk a celkovú úspešnosť výberu poistného 95 %.
VšZP v spomínanom návrhu očakáva nárast počtu poistencov o 400-tisíc na 3,5 milióna, ktorým by dosiahla 64,8-percentný podiel na trhu zdravotného poistenia. Z uvedeného počtu poistencov je 36 % ekonomicky aktívnych a 64 % tvoria poistenci štátu a NÚP.
VšZP po dôkladnej analýze výdavkovej časti návrhu rozpočtu zdôrazňuje, že navrhovaná platba štátu prinesie výrazné prehĺbenie bilančnej nerovnováhy na konci roku 1999. Odhadovaný deficit VšZP predstavuje minimálne 5 mld Sk. Poisťovňa preto trvá na požiadavke riešiť problém dlhodobého nedofinancovania zdravotníctva na úroveň skutočných potrieb, a to prostredníctvom platby poistného od štátu vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy.
Vo výdavkovej časti návrhu rozpočtu je definovaná potreba nákladov na zdravotnú starostlivosť na úrovni ceny bodu a cien ošetrovacích dní, ktoré VšZP uplatňuje od roku 1997. Uplatnenie maximálnych hodnôt kapitácie podľa cenového opatrenia Ministerstva financií (MF) SR zvýši náklady na primárnu starostlivosť o 22 %, kým objem výkonov v lôžkovej starostlivosti i náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky na jedného poistenca sa znížia o 12–13 %.
Za týchto podmienok je rozpočet daného roku zostavený ako vyrovnaný s tým, že deficit zdrojov z predchádzajúceho roka vo výške asi 2,2 mld Sk zostáva finančne nepokrytý, premieta sa do výšky záväzkov po lehote splatnosti na úrovni predchádzajúceho roka a do omeškania úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť minimálne v dĺžke 3–4 mesiace.
Vyrovnaný rozpočet bude môcť počas roka VšZP realizovať iba za predpokladu, že budú pokračovať systémové zmeny. Na to, aby bolo možné z redukovaného objemu finančných zdrojov reálne vyfinancovať lôžkovú starostlivosť, je nutné výrazne obmedziť kvantitu poskytovanej starostlivosti redukciou siete zdravotníckych zariadení. V opačnom prípade sa predpokladá prekročenie nákladov na lôžkovú starostlivosť minimálne o 1 mld Sk.
Rozpočtovaný pokles nákladov na liečivá a zdravotnícke pomôcky je iba premietnutím zámeru MZ SR znížiť náklady o 15 % zavedením krízovej kategorizácie. Na druhej strane analýzy doterajšieho trendu vývoja predpokladajú nie pokles, ale nárast nákladov až o 15 %. Ak by sa nepodarilo účinnými opatreniami znížiť náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky, potom len ich zachovanie na úrovni roku 1998 by znamenalo prehĺbenie v hospodárení o 1 mld Sk a každé jedno percento rastu nákladov vyvolá prepad o ďalších 85 mil. Sk.
