Piaty titul a perspektíva "makačky"

"Čím som starší, tým ťažšie znášam podobné nerváky," odfúkol si Vladimír Hančík, prezident Slávie UK AJ OZAP Bratislava, po sobotňajšom dramatickom treťom finálovom stretnutí Extraligy volejbalistiek v žilinskej hale Bôrik. Jeho dievčatá v tom čase už roztočili na palubovke oslavné tance, ale neskôr priznali, že víťazstvo 3:2 nad Sláviou ŽU Žilina sa rodilo až prekvapujúco ťažko. Bratislavčanky prechádzali extraligovou sezónou "na pol plynu", absolvovali ju bez prehry a triumf v treťom finále bol ich 67. v poradí. "Ten posledný krok je vždy najťažší," pokračoval v hodnotiacom monológu V. Hančík, ktorý prvé sety odsledoval z najvyšších miest v hale, až po prehre v štvrtom sa posadil za lavičku svojho tímu. "V Žiline sa ťažko hrá, navyše jej hráčky sa v priebehu ligy neustále zlepšovali. Forma im gradovala v pravú chvíľu, bol to absolútne vyrovnaný zápas," pochválil súpera prezident klubu, ktorý sa pýši už piatym majstrovským titulom. Že zaslúžene, na tom sa zhodli všetci zainteresovaní. Rovnako opakovane zaznelo, že podobné kvalitné stretnutia sú, žiaľ, v našej lige až príliš zriedkavé. Slávia UK bola v prvom sete akási pribrzdená, stačila sa len pasívne prizerať pestrej hre Žilinčaniek, v strede ktorých excelovala česká legionárka Tobiášová. Až keď si bratislavské slávistky zvykli na nepríjemný žilinský servis, zlepšili pole a na sieti sa vo zvyčajnej miere začali presadzovať Homzová a čínska legionárka He, zvaná Danka, nastal v hre i skóre obrat. Tréner Slávie UK Adrián Ferulík sa už pár minút po záverečnej finálovej lopte zamýšľal nad perspektívami. Bolo mu jasné, že v príprave musí pritvrdiť. Náročný program - Extraliga, Interliga a Liga majstrov, mu ukázal, že hráčky naň neboli dostatočne pripravené. Zaujímavé konštatovanie vo chvíľach triumfu. PETER ŠEFRÁNEK