Slovenská televízia priniesla vo svojej novej vysielacej štruktúre pomerne veľký počet diskusných relácií, niektoré celkom nové, iné len "vylepšené". Minulý týždeň to bolo druhé pokračovanie relácie Martina M. Šimečku a Štefana Hríba V sieti, v ktorej po Čarnogurskom uviazol premiér Mikuláš Dzurinda. Diskusná relácia košického štúdia s výkonným riaditeľom Slovenského národného strediska pre ľudské práva Medzi právom a spravodlivosťou a Pressclub s ministrom kultúry Milanom Kňažkom. Všetky tri spájali dva výrazné aspekty - viac či menej podarený vizuálny koncept relácie a viac či menej podarené moderátorské výkony.
Zatiaľ čo v prípade relácie V sieti (utorok, STV 2) je evidentný tvorivý rukopis scénografa Aleša Votavu a režiséra Mária Homolku a relácia svojím vizuálnym stvárnením od znelky (ktorá, mimochodom, nápadne pripomína znelku jedného z programov rakúskej ORF) cez zariadenie a nasvietenie štúdia až po spôsob snímania jej aktérov, akoby naozaj bola z iného sveta, a nie zo sveta slovenských televízií, sterilné štúdio Pressclubu zasa priam núti jeho účastníkov k rovnakej sterilite aj v diskusii. A programy košického štúdia sú už dlhodobo povestné svojím nevkusným vizuálnym stvárnením. Žiaľ, bol to aj prípad relácie Medzi právom a spravodlivosťou (streda, STV 2). Príjemnejšie štúdio som videl už aj v niektorých mestských televíziách. Diskutujúcim (najmä niektorým študentom, ktorí boli v štúdiu poukladaní ako slávne moai z Veľkonočných ostrovov), sa však miestami tieto obmedzenia podarilo prekonať. Problémom moderátorov je, že nedokážu viesť debatu konzekventne, správať sa primerane kladenej otázke. V menšej miere to bol prípad relácie V sieti. V nej bolo až priveľa otázok dopredu uvádzaných ako impertinentných a podobne "nehodných", až sa mohlo zdať, že hodnotenie "dobrá otázka" z premiérových úst má byť pochvalou pre moderátorov. Ale o tom predsa tento program nie je. Problémom košickej relácie boli skôr dokrútky, jednu z nich - pomerne dramatickú, o problémoch podnikateľa pre nezaplatenú daň a faktúry - podfarbovala príjemná, priam ezoterická hudba. Ešte horšie dopadol Pressclub (štvrtok, STV 2). Uznávam síce, že priestor, ktorý Milanovi Kňažkovi poskytol moderátor, využil minister kultúry majstrovsky - rozprávač je to vskutku brilantný, veď aj počiatočné jasne negatívne hlasovanie divákov dokázal obrátiť vo svoj prospech. Dokážem možno ešte pochopiť (ale nie ospravedlniť), že moderátor nemusí zvládnuť vedenie takejto diskusnej relácie, preto len pokorne sleduje ministrove takmer desaťminútové monológy a nepripustí k slovu pozvaných novinárov. Ak ju však zakončí slovami "pohľad na hlasovanie ma veľmi milo prekvapil" a je jedno, či minister presvedčil viac ľudí, alebo nie, splnil skôr kvalifikačné predpoklady na vedenie prezidentskej kampane v súkromnej televízii ako na moderovanie takejto debaty vo verejnoprávnej televízii. Pressclub má vraj veľmi nízku sledovanosť. Ak bude pokračovať takýmto spôsobom, bude ešte nižšia.
MIRO KOLLÁR
(Autor je redaktorom
mesačníka OS)
