Máme za sebou fakticky dve volebné kampane. Do akej miery ste spokojný s novelou ústavy a volebným zákonom z hľadiska problémov, ktoré priniesla táto politická prax?
"Myslím si, že zmena ústavy nevykazuje absolútne žiadne problémy, všetko funguje podľa predstáv, aj keď to reálne dianie sa iba začne po obsadení funkcie hlavy štátu. Vtedy sa ukáže, ako bude zvolený prezident napĺňať predstavy, ktoré tvorcovia ústavy vložili do jej textu. Samotný zákon o voľbách prezidenta sa rodil jednak z iniciatívy a vedomostí právnych odborníkov, ale aj z iniciatívy médií a ich reprezentatívnych orgánov, ktoré predovšetkým iniciovali text v paragrafe 15 o kampani pred voľbou. Isté je, že takáto norma a vôbec ten priestor, ktorý reguluje, sú komplikovanejšie, môžu vznikať a aj vznikali rozličné otázky. Praktický život vytvára otázky, na ktoré žiaden zákonodarca nedokáže vopred reagovať. Napriek tomu si myslím, že v kampani pred voľbami nedošlo k nejakým zásadnejším problémom a táto úprava obstála. To neznamená, že sa nebudú vyhodnocovať jednotlivé skúsenosti a že nie je možné v budúcnosti prijať drobné korektúry."
Ukázalo sa, že verejnoprávne médiá v podstate nezvládajú otázku rovnocenného predstavenia oboch kandidátov, už ani nehovoriac o istej ich konfrontácii.
"Toto som práve nemal na mysli. V tomto záleží najmä na reakcii jednotlivých kandidátov. Nikto nemohol počítať s tým, že v kampani pred druhým kolom volieb dôjde k veľmi neštandardnej situácii, chcem však povedať, že aj opodstatnenej, že jeden z tých dvoch kandidátov nebude mať záujem o pokračovanie konfrontácie, lebo to by nebola diskusia, ale konfrontácia. Napriek tomu si myslím, že aj táto neštandardná situácia sa vyriešila pomerne úspešne a pomerne korektne."
Čo ste teda mali na mysli?
"Predovšetkým obsah paragrafu 15 volebného zákona, ktorý vznikal pod vplyvom médií. Zdá sa mi, že tu bude možné precizovať legislatívny text a urobiť určité zmeny v tomto paragrafe. Ďalšie signály prichádzajú z ústrednej volebnej komisie, kde by sa dalo spresniť jej postavenie, chýba jej oprávnenie určitým spôsobom usmerňovať podriadené volebné komisie a rozhodovať o drobných námietkach a sťažnostiach zo strany členov komisií alebo občanov."
Viacero kandidátov si sťažovalo na krátku kampaň pred prvým kolom, pred tým druhým sa zdá byť primeraná.
"Máte nepochybne pravdu, samozrejme, otázka dĺžky kampane je otázka politického rozhodnutia. Ťažko sa možno dovolávať, že obdobie dvoch týždňov je nedemokratické, pokiaľ to platí rovnako pre všetkých kandidátov, je to korektné a fairové. Možno však hovoriť o tom, či sú dva týždne dostatočný čas. Keď sa prijímal zákon, nikto nemal jasnú predstavu, ale nechceli sme občanov zavaliť a otráviť im život príliš dlhým vnucovaním sa jednotlivých kandidátov. Viem si však predstaviť na základe týchto skúseností trebárs predĺženie kampane o týždeň. Na druhej strane sa mi však takisto zdá, keďže zákon dáva možnosť predsedovi NR SR, aby určil termín druhého kola, mohol ho určiť aj už o týždeň. Zdá sa mi, že tie dva týždne pred druhým kolom sú príliš dlhý čas, asi by som sa prihováral za druhé kolo už o týždeň po prvom. Úspešní kandidáti sa fakticky predstavili a sú relatívne dobre známi, čiže čas na rozhodovanie v druhom kole nie je potrebný v takom rozsahu."
Jedným z kľúčových bodov novely ústavy bolo rozhodnutie o dvojkolových voľbách a o potrebe získania nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov na zvolenie už v prvom kole. Pokladáte tento zámer za úspešný a oprávnený?
"Áno. Jednoznačne áno. Vedeli sme, že voľby sa budú vyvíjať asi tým spôsobom, ako sa vyvíjajú. Relatívne prísna hranica na zvolenie už v prvom kole jednoznačne vychádzala z toho, že pokiaľ nie je kandidát s takou silnou podporou, aby získal dostatočný počet hlasov už v prvom kole, tak vlastne prvé kolo je selekciou. Význam funkcie hlavy štátu si zaslúži, aby občania vybrali v priamych voľbách tú osobu, ktorá skutočne po zvážení predstavuje kandidáta s najvyššou podporou. Z tohto pohľadu som jednoznačne spokojný s priebehom voľby."
Nemali by byť nároky na kandidátov vyššie? Mám na mysli potrebu petičných hlasov. Voľbu prezidenta zneužívajú aj exhibicionisti a ľudia, ktorí sledujú iné ciele ako zvolenie za hlavu štátu.
"Súhlasím s vami, chcem však upozorniť, že toto nedokáže riešiť zákon. Toto majú v rukách médiá a voliči. Ide o to, ako dokážu voliči senzitívne reagovať na vystúpenia tých kandidátov, ktorí sú zameraní na dosiahnutie osobného prospechu, alebo sa chcú nejakým spôsobom popularizovať, pričom vopred je jasné, že nemôžu byť zvolení. Sám veľmi dúfam, že pôsobenie médií voči takýmto kandidátom, spôsob kladenia podstatných otázok a vyžadovanie odpovedí na tie podstatné otázky sa bude v budúcnosti oveľa viac uplatňovať. Aby sa nestali predmetom predvolebných diskusií triviálnosti, ktoré ani nie sú hodné kandidatúry. To sa však nedá upraviť zákonom, to je vec politickej vyspelosti a kultúry kandidátov a ich okolia."
Možno by ich počet redukovalo vyššie kvórum potrebných hlasov. Niektorí kandidáti získali viac petičných podpisov ako hlasov.
"Tento paradox je verejne známy. Aj to, kto sa môže stať kandidátom, bolo politickým rozhodnutím, zvažovala sa však určitá primeranosť, teda 15-tisíc podpisov alebo 15 hlasov poslancov. Je možné, že dôjde k určitým úvahám pri zvyšovaní hranice 15-tisíc petičných podpisov, ale aj tu treba zvažovať za a proti. Môžete oprávnene namietať, že 15-tisíc podpisov umožňuje, aby sa do prezidentských volieb dostali kandidáti aj bez toho, aby niečo dokázali a preukázali nejaké schopnosti a ambície. Na druhej strane však čím je vyššia požiadavka, tým je ten proces prísnejší voči kandidátom bez straníckeho pozadia, aj keď by to mohli byť veľmi zaujímaví kandidáti a mohli by priniesť veľa nových pohľadov. Nejestvuje na to zrejme jednoznačná odpoveď."
Ešte pred prvým kolom volieb vznikol teoretický problém, ako riešiť situáciu, ak by sa krátko pred druhým kolom jeden z kandidátov vzdal. Nemal by to zákon presne riešiť?
"Osobne som presvedčený, že to bola diskusia o pseudoteoretickej otázke. Môžem sa opýtať protiotázkou - dá sa zakázať v zákone, aby kandidát, ktorý postúpil do druhého kola, 48 hodín pred voľbami zomrel na infarkt alebo dostal mozgovú porážku?"
Zrejme sa dá vyriešiť posunutie termínu volieb o nejaký čas, napríklad o týždeň, aby sa ich mohol zúčastniť aj tretí kandidát v poradí.
"To je však dané aj v ústave. Upozorňoval som na to pred niekoľkými dňami. To, o čo sa opieram, je článok 101, ods 5.: ,Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda NR SR vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.` Táto veta sa dá interpretovať aj tým spôsobom, že opakovanie druhého kola volieb môže vyhlásiť predseda NR SR do siedmich dní, čiže viem si predstaviť, že závisí od jeho rozhodnutia, či bude akceptovať to, že sa posunie ďalší kandidát do volieb."
Čiže podľa vás by bolo možné, aby sa napríklad o dva týždne stretol prvý kandidát s tretím v poradí?
"Áno, a ten časový priestor by vytvoril rovnoprávnosť šancí na propagáciu najmä toho tretieho kandidáta. Myslím si, že v zásade sa aj toto dá preklenúť a je to otázka interpretácie ústavného textu. V zásade sú dve možnosti a riešenie má v rukách predseda NR SR, ktorý rozhodne, či sa uplatní automatický postup tretieho v poradí, alebo či sa posunie druhé kolo. Nevidím v tom osobitný problém."
V porovnaní s pôvodným ústavným textom dostal priamo volený prezident viac možností na rozpustenie NR SR. Nemáte obavy, že táto právomoc môže byť zneužitá?
"Pri tejto formulácii sme išli štandardnou cestou, ktorú vybudovali európske demokracie, ktoré majú podobné ustanovenia. Podstatne sa rozšírili a skvalitnili formulácie tejto časti, t. j. odstránil sa nezmysel, keď prezident mohol rozpustiť NR SR iba do šiestich mesiacov po voľbách. Dnes ako všade inde sa môže zaoberať touto otázkou počas celého funkčného obdobia. Ústavný text však obsahuje veľmi presne definované situácie, za ktorých môže uplatniť hlava štátu túto kompetenciu. A tie situácie hovoria o tom, že Národná rada prestane byť funkčná. Nemám preto obavy, že by tieto právomoci mohli byť zneužité, lebo každý iný pokus o rozpustenie Národnej rady bez jedného z vymenovaných dôvodov by bol v rozpore s ústavou. Takže som absolútne pokojný. Táto úprava stavia prezidenta iba do funkcie ústavnej poistky na riešenie prípadnej krízovej situácie. Ale nestavia ho do pozície motora, ktorý by mohol iniciovať vznik krízovej situácie."
Čiže nepripúšťate možnosť, že by sa prezident mohol stať nejakou kľúčovou postavou pri predčasných voľbách.
"Tohto sa neobávam. Jednak preto, že ústavný text tento stav upravuje pomerne presne, ale neobávam sa ani z toho dôvodu, že veľmi dúfam, že zvolený prezident nebude o takýchto postupoch ani len uvažovať."
RÓBERT KOTIAN
