Vyhlásenie referenda o jazyku a strategických podnikoch bude problém pre právnikov prezidenta

ch expertov blízkych vládnym stranám by prezident nemal vyhlásiť referendum o týchto otázkach, pretože by to odporovalo ústave. Obidve petičné akcie majú podporu opozičných strán HZDS a SNS. Tie vyjadrili zásadný nesúhlas s prijatím zákona o používaní jazykov menšín. Občania sa majú v petícii vyjadriť k otázke: Ste za to, aby sa vo verejnej správe konalo iba v slovenskom jazyku tak, ako to bolo do 1. 6. 1999? Aj keď sa petičný výbor chce vyhnúť ústavnému článku 93, ktorý zakazuje referendum o základných ľudských právach, odborníci sa domnievajú, že text otázky v petícii odporuje ústave. Základný zákon štátu totiž garantuje menšinám používanie materinského jazyka v úradnom styku. Člen petičného výboru A. Strýček včera uviedol, že "nový zákon je úplne zbytočný". Každý občan SR absolvuje počas povinnej školskej dochádzky asi 1600 hodín slovenského jazyka. "Len debil sa nenaučí po slovensky," podotkol Strýček. Druhá petičná otázka sa týka zákazu privatizácie strategických podnikov v oblasti energetiky, plynárenstva, štátnych lesov, bánk (VÚB, IRB, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, Banka Slovakia), ako i železníc, pošty a telekomunikácií. Podľa ústavy referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Keďže referendum o strategických podnikoch sa uskutočnilo vlani v septembri, jeho zopakovanie by bolo v rozpore s ústavou.