Vláda schválila zákon o jazykoch menšín, členovia vlády za SMK ho nepodporili

prakticky rovnaký, ako vyšiel z legislatívnej rady vlády a proti ktorému politici maďarskej koalície ostro protestovali. „Jeden z dôvodov, prečo sme nepodporili návrh, je, že sú v ňom nevýznamné zmeny. Máme širšie výhrady k zákonu a ľutujem, že sme sa zatiaľ nedohodli. Dvere sú však otvorené a dúfam, že sa dohodneme,“ povedal podpredseda vlády Pál Csáky. Minister kultúry Milan Kňažko hovorí, že „zákon dodržiava všetky odporúčania, na ktorých sme sa dohodli v Haagu s predstaviteľmi Rady Európy, OBSE, ako aj Európskej komisie. Dodržiava medzinárodné normy, ľudské práva“. Podľa predsedu SMK Bélu Bugára je dohoda o prijateľnom texte zákona o používaní jazykov národnostných menšín možná až do 9. júla, teda do prijatia zákona v parlamente. Bugár pripúšťa možnosť, že ešte počas prerokúvania zákona v NR SR budú prijaté niektoré pozmeňovacie návrhy, po ktorých by bol zákon prijateľný aj pre poslancov SMK. V opačnom prípade poslanci SMK zákon nepodporia, vyhlásil Bugár. Hlavný dôvod nespokojnosti SMK je, že koaličný návrh zákona hovorí len o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, pričom podľa SMK by mal riešiť aj problémy v školstve či kultúre. Podľa Bugára súčasný zákon o štátnom jazyku upravuje aj oblasť kultúry a školstva, a preto by návrh zákona o jazykoch menšín mal toto zasahovanie kompenzovať. Expert na slovensko-maďarské vzťahy Rudolf Chmel ČTK povedal, že prijatie zákona o jazykoch menšín bez podpory predstaviteľov maďarskej menšiny môže pre historické vedomie Maďarov žijúcich v SR znamenať dlhšie trvajúcu traumu, že v čase, keď sa ocitli v historicky výnimočne priaznivej situácii a podieľali sa na vláde, bol prijatý zákon, ktorý neuspokojuje potreby ich identity.