Vznik ľadových krýh na Morave si vynútil uzavretie hraničných
priechodov
Viedeň 24. januára (TASR) - Slovensko-rakúske hraničné priechody
Hohenau-Moravský Sv. Ján a Angern-Záhorská Ves sú od dnešného dňa až
do odvolania uzavreté.
Podľa rakúskych úradov je príčinou lámanie sa ľadu a tvorba
ľadových krýh na rieke Morave. Motoristi majú k dispozícii
rakúsko-slovenské cestné hraničné priechody Berg alebo Reintal.
S odvolaním sa na rakúsky motoklub ÖAMTC o tom informovala
agentúra APA.
Intercaps: Informácie o vývoji a výrobe drog nie sú pravdivé
Zlín/Brno 24. januára (TASR) - Informácie o vývoji a výrobe drog
v zlínskej firme Intercaps z látky dodanej spoločnosťou Slovakofarma
Hlohovec sa údajne nezakladajú na pravde. "V Intercapse sa robil len
test, či dodanú látku zo Slovenska možno zakapsulovať," povedal dnes
TASR právnik Pavel Omelka, zastupujúci dvoch obvinených manažérov
Intercapsu.
Niekoľko ľudí podozrivých z výroby a distribúcie drog zadržali
minulú stredu olomouckí colníci. Podľa nich sa mala organizovaná
skupina z Česka a Slovenska v zlínskej firme zaoberať produkciou
novej psychotropnej látky podobnej pervitínu. Pri zásahu podľa
colníkov zhabali komponenty v hodnote 68 miliónov korún. Intercaps sa
zaoberá výrobou liečivých prípravkov, želatínových kapsúl a obalov na
liečivá. Jej vlastníkom je Slovakofarma Hlohovec, odkiaľ bola látka
na výrobu drogy privezená.
Podľa Omelku colníci zadržali v Intercapse základnú substanciu
v celkovej hodnote necelých 2000 korún, z ktorej sa uskutočnila
jediná technologická skúška. "Keď sa zistilo, že sa kapsule
deformujú, testy ukončili. Potom 1000 chybných kapsúl zatavili do
fólie, riadne zaprotokolovali a uložili do archívu. Krátko potom do
firmy vtrhli colníci," upresnil advokát.
Dodal, že kilogram psychotropnej látky temazepan, ktorá nie je
v ČR registrovaná, stojí 200 dolárov. "Na testy sa spotrebovalo len
jej malé množstvo. Nie je mi jasné, ako colníci dospeli k tomu, že
zadržaná látka má hodnotu 68 miliónov korún," poznamenal Omelka.
Informácie o výrobe drog považuje za nedorozumenie
i Slovakofarma Hlohovec. Vedenie Intercapsu nechce zatiaľ prípad
bližšie komentovať. "Až sa skončí vyšetrovanie, veľmi rád sa k tejto
veci vyjadrím," uviedol šéf Intercapsu Pavel Mautner. Vyjadrenie
Intercapsu brnianska vyšetrovateľka odmietla akokoľvek komentovať.
Hovorca Colného riaditeľstva v Olomouci Václav Link TASR povedal, že
prípad prevzali policajti, a teda k nemu nebude podávať nijaké
informácie.
Okrem dvoch zlínskych manažérov zadržali slovenskí colníci aj
pracovníkov Slovakofarmy. Proti českým podnikateľom sa podľa
hovorkyne policajného prezídia v Prahe Ivany Zelenákovej začalo
trestné stíhanie, vyšetrovaní sú na slobode. Ak sa podozrenie
preukáže, hrozí im až desať rokov väzenia.
V Dolnom Rakúsku zadržali v tomto roku už 1000 ilegálnych emigrantov
St. Pölten 24. januára (TASR) - Počet zadržaných ilegálnych
emigrantov v spolkovej krajine Dolné Rakúsko od začiatku tohto roku
dosiahol už 1000 osôb.
Len od utorka do dnešného dňa zadržali príslušníci rakúskeho
Bundesheeru a pohraničnej polície ďalších 98 utečencov, najmä
Gruzíncov a Arménov. Väčšina z nich prekročila česko-rakúsku
a slovensko-rakúsku zelenú hranicu. Medzi chytenými bol aj jeden
slovenský občan a päť Rusov.
Rakúske úrady ilegálnych prisťahovalcov zaistili v lokalitách
Gmünd, v okresoch Gänserndorf, Hollabrunn a Bruck a.d. Leitha. Medzi
zadržanými bolo aj desať Macedónčanov, desať osôb z Iraku, päť osôb
z Afganistanu a traja Kurdi.
Výstava Nové slovenské umenie 1936 2001 vo viedenskej Kunsthalle
Viedeň 24. januára (TASR) - Viedenská Kunsthalle sprístupnila výstavu
pod názvom "Nové" slovenské umenie 19362001 v koncepcii Richarda
Gregora. Ten do expozičného výberu zahrnul práce Milana Adamčiaka,
Petra Bartoša, Antona Čierneho, Mariána Čunderlíka, Anny Daučíkovej,
Milana Dobeša, Vladimíra Popoviča, Ilony Némethovej, Rudolfa Uhera
i ďalších autorov.
Výstava predstavuje diela, v ktorých tvorcovia reagujú na
princípy medzinárodnej avantgardy a postaavantgardy v slovenskom
kontexte a s vlastnými metódami a stratégiami. Avantgardné
intervencie sú v nich skôr obsahové ako formálne a dôležitú úlohu tu
hrá najmä čas ich pôsobenia.
Expozícia nie je formálne homogénna, ako to býva v prípade
prezentácie určitého umeleckého smeru. Možno ju vidieť do 24.
februára v hale Kunsthalle v Exnergasse.
V špedičnej afére zadržali hlavného podozrivého
Viedeň/Mníchov 24. januára (TASR) - V prípade údajného ilegálneho
zamestnávania najmenej 1500 vodičov z viacerých európskych krajín,
vrátane Slovenska, medzinárodne činnou špeditérskou firmou z Dolného
Rakúska, zatkli dnes v Luxembursku hlavného podozrivého. Agentúre APA
to potvrdil mníchovský prokurátor Rüdiger Hödl.
Či tohto podozrivého, 55-ročného Karla K., vydajú v najbližších
dňoch Nemecku, Hödl odmietol potvrdiť. Celý prípad sa totiž stále
vyšetruje a je neverejný.
Ide o druhé zatknutie v tejto afére. Už v utorok uväznili na
základe zatykača šéfa nemeckej pobočky spomínanej rakúskej
špeditérskej firmy.
Karl K. vlastní podľa dolnorakúskej polície spolu s bratmi
Rainerom, Othmarom a Martinom rôzne firmy v Rakúsku, Luxembursku,
Španielsku, Francúzsku, Nemecku, ČR, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku
a na Slovensku. Väčšina týchto subjektov sa zaoberá nákladnou
dopravou.
Spomínaný Karl K. podľa oficiálnych dokumentov vlastní štvrtinu
podielov spoločnosti Kralowetz GmbH, ktorú vedie jeho brat Rainer K.
a ktorá odmieta obvinenia z nelegálneho zamestnávania vodičov
kamiónov.
Podozrivá špedičná spoločnosť platila kamionistom v rozpore so
zákonom dumpingové ceny, keď im dávala za jeden kilometer v prepočte
od osem do deväť eurocentov. Vodiči dostávali zaplatené za odjazdené
kilometre a nie za odpracované hodiny, ako to povoľujú predpisy. Za
šoférov ďalej spoločnosť neplatila sociálne poistenie, nezrážali sa
im dane a mnohí z nich nemali ani pracovné povolenia.
Németh: Definitívna podoba spoločného dokumentu je už iba otázkou času
Budapešť 24. januára (TASR) - Maďarská a slovenská strana sa
v princípoch a hlavných obsahových otázkach na stredajších
konzultáciách na úrovni štátnych tajomníkov rezortov zahraničných
vecí veľmi priblížili možnosti definitívnej dohody o problematike
krajanského zákona. Na základe toho treba teraz dokončiť práce na
texte dokumentu.
Týmito slovami charakterizoval dnes druhý muž maďarskej
diplomacie Zsolt Németh stredajšie budapeštianske rokovania so
štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslavom
Chlebom.
Za významný pokrok označil štátny tajomník maďarského MZV fakt,
že slovenská strana akceptovala maďarský návrh týkajúci sa podpísania
spoločnej politickej deklarácie. Obe strany prejavili podľa
Némethových slov veľmi konštruktívny prístup, čo odráža politický
zámer oboch vlád dohodnúť sa.
"Keď sme sa principiálne dostali veľmi blízko k dohode,
precízne
zakotvenie formulácií je už skutočne iba otázkou času. Na texte
spoločného vyhlásenia sme sa väčšinou zhodli, v nasledujúcich dňoch
sa dokážeme popasovať so spresneniami, ktoré na nás ešte čakajú,"
vyhlásil pre maďarskú agentúru MTI Németh. Dodal, že maďarský postoj
v pokračujúcich konzultáciách bude naďalej determinovaný faktom, že
Budapešť je tak ako doteraz pripravená dohodnúť sa.
"Dúfame, že v tejto situácii, keď sme blízko dohode, môžeme
naďalej rátať s podobne konštruktívnym postojom našich slovenských
partnerov," formuloval vysoký predstaviteľ maďarskej diplomacie. Na
prediskutovanie konkrétnych otázok ponúkajú rámec mechanizmy
slovensko-maďarskej základnej medzištátnej zmluvy. Keďže otázka
zamestnanosti nebola v žiadnej podobe predmetom slovensko-maďarských
rokovaní, o úprave, ktorá je súčasťou maďarsko-rumunského vyhlásenia,
sa v maďarsko-slovenskej relácii neuvažovalo, poznamenal.
"Pre nás je hlavnou otázkou ukončenie prác na texte politického
vyhlásenia a potom jeho podpísanie. Čo sa týka dejiska podpísania
a úrovne, na ktorej k nemu dôjde, sme pružní, ale aj o tom budeme
konzultovať," uviedol Zsolt Németh.
Podľa jeho názoru na výhrady slovenskej strany na margo
princípu exteritoriálnosti Zákona o Maďaroch v susedných štátoch
poskytujú vecné odpovede už doteraz sformulované pasáže spoločnej
politickej deklarácie.
Tento dokument sa bude odvolávať na významné medzinárodné normy
týkajúce sa ochrany minorít, povedal Németh a dodal, že rozhodujúci
význam pripisuje správe Benátskej komisie Rady Európy, ktorá sa
týkala v Európe jestvujúcej úpravy a praxe v oblasti podpory
národnostných menšín. Maďarská strana sa podľa Némethových slov pri
uplatňovaní krajanského zákona v plnej miere pridržiava tejto správy.
Päť utečencov chcelo preplávať Moravu zo Slovenska do Rakúska
Viedeň 24. januára (TASR) - Dramatické scény sa dnes dopoludnia
odohrali na rieke Morava pri rakúskej dedine Markthof. Ako oznámila
dolnorakúska polícia, päť ľudí sa pokúšalo ilegálne dostať cez túto
pohraničnú rieku zo Slovenska do Rakúska.
Pre troch utečencov sa nebezpečné dobrodružstvo skončilo
úspechom, štvrtého vytiahol rakúsky pohraničník zo studenej vody
v poslednej chvíli. Posledného z pätice sa nepodarilo nájsť.
Udalosť sa stala asi o 10.15 h. Nezvestného muža strhol silný
prúd. Záchranári prehľadali Dunaj a Moravu po prúde pri Hainburgu,
aby sa presvedčili, či muž neuviazol pod ľadom.
Pátracia akcia však nebola úspešná. Dvoch zachránených
utečencov previezli so silným podchladením do nemocnice.
J.Chlebo bol hosťom v diskusnej relácii maďarskej satelitnej
spoločnosti Duna TV
Budapešť 24. januára (TASR) - Vydanie, respektíve držba maďarského
preukazu pre Slovenskú republiku nikdy nepredstavovali principiálny
problém. Tým bol prístup Maďarskej republiky k príprave Zákona
o Maďaroch v susedných štátoch a v konečnom dôsledku aj k jeho
postupnému uplatňovaniu.
Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných
vecí SR Jaroslava Chleba v diskusnej relácii Prečo (Miért) venovanej
výlučne problematike krajanského zákona, ktorú odvysielala dnes
v neskorých večerných hodinách maďarská satelitná televízna
spoločnosť Duna TV.
Podľa slov vysokého predstaviteľa slovenskej diplomacie sa na
území SR začali po 1. januári 2002 rozvíjať činnosti, ktoré
predpokladá predmetný zákon, ale ktoré neboli žiadnym spôsobom
odsúhlasené. Jaroslav Chlebo označil uvedené s ohľadom na záujem
rozvíjať priateľské vzťahy za vážnu chybu a konštatoval, že to
nemohlo zostať bez odozvy.
Slovenská strana je zdržanlivá napriek tomu, že činnosť tzv.
informačných kancelárií, ktoré pôsobia na teritóriu SR, nepovažuje za
úplne kompatibilnú s odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy,
podčiarkol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR.
V žiadnom prípade nechceme vyvolávať nedorozumenia, vyhlásil Jaroslav
Chlebo a dodal, že v stredu požiadal maďarskú stranu, aby dobrú vôľu
dokumentovala aj praktickými krokmi až do vyriešenia problematiky.
Predseda Úradu pre Maďarov spoza hraníc (HTMH) Tibor Szabó
krátko predtým vyhlásil, že podľa jeho názoru krajanský zákon
nezasahuje do vnútorného právneho poriadku SR a v súvislosti s ním
nemožno hovoriť ani o exteritorialite.
V podobnom duchu sa vyjadril aj podpredseda Strany maďarskej
koalície (SMK) József Kvarda, ktorý sa pokúsil argumentovať výkladom
pojmu exteritorialita v právnickej výkladovej literatúre, keďže tento
terminus technicus poskytuje podľa jeho slov iný druh, napríklad
diplomatických, úľav, o ktorých v danom prípade nemožno hovoriť.
Jaroslav Chlebo na to reagoval slovami, že terminologická diskusia by
podstatu veci zahmlila, pretože každý odborný pojem má užší a širší
význam, pričom v danom prípade použil predstaviteľ SMK ten užší.
Vysoký predstaviteľ slovenskej diplomacie ocenil, že maďarská
strana vyhodnotila argumenty SR ako relevantné a vyjadril nádej, že
sa podarí demonštrovať spoločný postoj.
Je evidentné, že diskusia o obsahu a konkrétnych ustanoveniach
zákona nevedie ku konsenzu, preto túto platformu treba opustiť
a riešenie hľadať inde. Týmito slovami charakterizoval Jaroslav
Chlebo postoj slovenskej strany pri stredajších rokovaniach a dodal,
že tým riešením by mala byť politická deklarácia, o ktorej forme
a úrovni, na ktorej bude schválená, sa ešte rozhodne. Súčasne
zdôraznil, že SR neodmieta diskusiu o pochopiteľných očakávaniach
občanov maďarskej národnosti, ani úsilie Budapešti o zachovanie
národnej a kultúrnej identity krajanov v susedných krajinách. Zároveň
pripomenul existenciu 13 slovensko-maďarských zmiešaných komisií,
mechanizmov základnej medzištátnej zmluvy, ktoré sa môžu zaoberať
konkrétnymi aspektmi problematiky.
Predseda HTMH Tibor Szabó podčiarkol aj význam spoločnej
deklarácie z hľadiska spoločných záujmov oboch krajín, vrátane
európskej a euroatlantickej integrácie. Skutočne nám záleží na tom,
aby podpora neplynula priamo od štátu, ale prostredníctvom civilných
organizácií, nadácií, poznamenal.
Jaroslav Chlebo v diskusii vyhlásil, že polemiku o tom, či
Benátska komisia Rady Európy uviedla v odporúčaniach to, čo z nich
vyčítala maďarská strana, nepovažuje za vhodnú.
Naznačil, že súčasný stav SR nepovažuje zďaleka za ideálny, ale verí,
že sa podarí nájsť riešenie.
József Kvarda v relácii odmietol úvahy o vystúpení SMK
z vládnej koalície a vyjadril nádej, že sa jeho strane podarí
prispieť k dosiahnutiu dohody medzi oboma krajinami.
V reakcii na otázku o niektorých výrokoch subjektov slovenskej
politickej scény Jaroslav Chlebo povedal, že by ich nechcel
komentovať, pretože pozná aj výroky z maďarskej politickej scény
a pingpong v tejto sfére by nepovažoval za užitočný.
Na otázku o pokračovaní slovensko-maďarských rokovaní Tibor
Szabó uviedol, že návrh spoločného dokumentu je hotový. Jestvuje
dobrá šanca na jeho schválenie v nasledujúcich dňoch, o ostávajúcich
otvorených aspektoch budú konzultácie ešte pokračovať na úrovni
zmiešaných komisií. Finalizácia textu pokračuje v súlade s dohodou
predovšetkým na Slovensku, vyhlásil Jaroslav Chlebo a dodal, že
predpokladá intenzívne konzultácie s maďarskou stranou v najbližších
dňoch. V prípade akceptovania definitívnej podoby textu návrhu
dokumentu vládami oboch krajín by mohlo dôjsť k jeho podpísaniu
v priebehu niekoľkých týždňov, konštatoval.
Reláciu uviedla reportáž zo Slovákmi obývanej obce Pilisszántó
(Santov), z ktorej vyplynula istá miera nespokojnosti jej starostu
so starostlivosťou materskej krajiny o krajanov žijúcich v Maďarsku.
K minimálnemu záujmu maďarských Slovákov o získanie štatútu
zahraničného Slováka sa vyjadril aj predseda Celoštátnej slovenskej
samosprávy Ján Fuzik, ktorý konštatoval: Sociálna motivácia Slovákov
z Maďarskej republiky je síce nižšia ako v susednom Rumunsku alebo
juhoslovanskej Vojvodine, ale rozdiel v počte záujemcov o slovenský
preukaz je aj tak šokujúci. Kým z Maďarska požiadalo o slovenský
preukaz 60 občanov slovenskej národnosti, počet žiadateľov z JZR
a Rumunska prevyšuje hranicu dvoch tisícoviek.
